Článok obsahuje knižné a filmové spoilery k rozoberaným dielam!

 

Knižné predlohy inšpirovali filmárov odjakživa. V dnešnom článku si však predstavíme diela, v ktorých sa filmoví tvorcovia rozhodli zmeniť záver predlohy. Niekedy ide o zmeny pomerne drastické. Koniec-koncov, posúďte sami.

 

Mechanický pomaranč

 

Ako každá adaptácia, aj Mechanický pomaranč obsahuje viacero zmien oproti svojej knižnej predlohe. Tá najväčšia sa však týka práve záveru. Ako vieme zo snímky Stanleyho Kubricka, po tom, čo sa Alex DeLarge (Malcolm McDowell) pokúsi o samovraždu, skončí celý dolámaný v nemocnici.

 

Zdá sa, že je jeho stav sa zmenil a opäť sa mu nepriečia násilnícke či sexuálne chúťky. V nemocnici ho navštívi minister vnútra a uzavrie s Alexom politickú dohodu, aby vláda opäť získala podporu verejnosti na experimentálnu liečbu, ktorej bol vystavený aj Alex.

 

Záverečná scéna ukazuje Alexa, ktorý má sex so ženou za zvukov Beethovenovej 9. Symfónie a naokolo tlieskajú ľudia vo viktoriánskych oblekoch. Následne nám oznámi, že bol vyliečený.

 

 

Novela Anthonyho Burgessa však končí úplne inak. Po pokuse o samovraždu je Alex prepustený a opäť ho nachádzame v mliečnom bare Korova. Má nových kamarátov a zase je z neho psychopatický násilník, rovnako ako na začiatku.

 

V bare však náhodou stretne Petera (vo filme Michael Tarn), jedného zo svojich bývalých násilníckych priateľov.

 

Ten sa polepšil, dal sa na dráhu poriadneho občana a oženil sa. Na Alexa to urobí hlboký dojem a uvedomí si, že už je čas dospieť a nechať sadistické činy odpočívať. Rozhodne sa, že sa zaradí späť do spoločnosti.

 

Vedú sa debaty, prečo Kubrick vlastne knižný koniec nepoužil. Niektorí tvrdia, že Kubrickovi sa do rúk skrátka dostala len americká verzia knihy, kde posledná kapitola chýbala (editor ju vyškrtol, pretože koniec bol podľa neho až príliš pozitívny).

 

10 filmov, ktoré sa skončili úplne inak než ich knižné predlohy, alebo prečo nebol súboj Harryho a Voldemorta taký prepracovaný

 

Pravdou však je, že Kubrick sa s poslednou kapitolou dodatočne oboznámil (keď už mal scenár hotový), avšak veľký dojem naňho neurobila. Údajne ju nikdy neplánoval zaradiť, pretože ju považoval za nepresvedčivé vyvrcholenie, ktoré je navyše nekonzistentné so zvyškom knihy.

 

Niektorí kritici aj čitatelia mali podobný názor a Burgessovi vyčítali, akoby záverom naznačoval, že psychopatické násilné správanie je len niečo, z čoho človek proste môže "vyrásť". Samotný Anthony Burgess adaptáciu svojej novely pomerne chválil, ale kritizoval Kubricka, že nepoužil pôvodný záver.

 

Jurský park

 

Kultový blockbuster Stevena Spielberga nestratil ani dnes nič zo svojej kvality. Koniec-koncov, fakt, že diváci majú dinosaurov radi potvrdzujú aj úspechy druhého dielu Jurassic World. Úplne prvý film z tejto série končí legendárnou scénou s Tyrannosaruom Rexom.

 

Naši hrdinovia sa ocitnú v pasci v návštevnom centre Jurského parku a už-už sa zdá, že ich zožerú velociraptory. V tej chvíli však dorazí majestátny T-Rex a našich hrdinov z problémov efektne vyseká. Následne všetci hrdinovia odchádzajú z ostrova v ústrety svetlejším zajtrajškom. Príjemne pozitívny koniec.

 

 

Možno vás teda prekvapí, že knižná predloha Michaela Crichtona končí o dosť depresívnejšie. Tí, čo prežili besnenie dinosaurov, sú síce zachránení, ale je rozhodnuté, že ostrov bude zrovnaný so zemou napalmom.

 

Medzi zabitými sa - na rozdiel od filmu - ocitli aj majiteľ parku John Hammond (vo filme Richard Attenborough) a je naznačené, že aj Ian Malcolm (vo filme Jeff Goldblum). Preživší navyše čelia hrozbe väzenia a ďalších legálnych následkov.

 

Niekoľko dinosaurov navyše dokázalo prežiť a migrujú cez džungľu Costa Ricy, takže nebezpečenstvo nepominulo. Samotný spisovateľ ale zrejme nemal problém, že Spielberg jeho príbeh v závere zmenil, keďže sa sám podieľal na scenári.

 

Nadaný žiak

 

Vynikajúca adaptácia mrazivej novely Stephena Kinga, ktorú zrežíroval Bryan Singer, sa právom radí medzi tie najlepšie sfilmované kingovky. Psychologický thriller rozpráva príbeh tínedžera Todda Bowdena.

 

Ten v postaršom pánovi zo susedstva menom Arthur Denker (Ian McKellen) odhalí skrývajúceho sa nacistu Kurta Dussandera, ktorý má na svedomí tisíce nevinných ľudských životov.

 

Singerova adaptácia je predlohe pomerne verná, až na fakt, že režisér citeľne zjemnil niektoré násilné a brutálne scény. Singer si často vystačil len s náznakmi, čo sa týka aj samotného záveru. V ňom je Todd konfrontovaný svojím učiteľom Edwardom Frenchom (vo filme David Schwimmer).

 

V snímke Todd začne Frencha vydierať. Vyhráža sa mu, že ak niekomu prezradí pravdu o tom, že Todd poznal Dussanderovu nacistickú minulosť, tak Frencha obviní so sexuálneho obťažovania.

 

 

Scéna vypovedá všetko o Toddovej psychickej premene a signalizuje temné udalosti do budúcna. Ostáva už len na divákovi, ako si príbeh domyslí.

 

V Kingovej novele sa z Todda tiež postupne stáva psychopat a dokonca aj sériový vrah (zabíja bezdomovcov). Na konci príbehu Frencha zastrelí, vezme si zbraň a zásobu nábojov, nájde si miesto nad diaľnicou a strieľa do áut a do ľudí.

 

Jeho vražednému besneniu učinia prietrž až policajti, keď ho zastrelia. Singer tieto udalosti nezobrazil, ale stavil skôr na psychologickú tieseň a ponechal dráždivo znepokojivú otvorenosť.

 

Oba tieto závery majú svoju pôsobivosť. V kontexte novely, kde sa z Todda stáva vrah, pravdepodobne dáva zmysel Kingov koniec. Singer však dokázal, že rovnakého - alebo možno aj desivejšieho - účinku sa dá dosiahnuť len prostým náznakom.

 

Klub bitkárov

 

Adaptácia kultového románu od Chucka Palahniuka, o ktorú sa postaral David Fincher, dopadla priam geniálne a hoci spočiatku boli kritické reakcie veľmi polarizované, neskôr sa Klub bitkárov stal zaslúženou legendou. Scenárista Jim Uhls ostal predlohe verný, drobnú odbočku si ale dovolil v závere.

 

Vo filme môžeme vidieť, že po tom, ako sa hlavnému hrdinovi (Edward Norton) podarí zneškodniť Tylera Durdena (Brad Pitt), spolu s Marlou Singer (Helena Bonham Carter) pozorujú naplnenie jeho teroristického plánu. Bomby v budovách explodujú a oni ruka v ruke sledujú ich pád.

 

 

V predlohe však bomby kvôli chybe neexplodujú a hlavný hrdina sa po svojom postrelení preberá v psychiatrickej liečebni. Následne sa zistí, že zamestnanci nemocnice patria k skupine Project Mayhem, ktorú vytvoril s Tylerom.

 

Upratovač mu povie: „Chýbate nám, pán Durden. Všetko ide podľa plánu. Zničíme civilizáciu, aby sme postavili niečo lepšie. Nevieme sa dočkať, kedy vás budeme mať naspäť.“

 

Z čisto filmového hľadiska je pravdepodobne Fincherove/Uhlsove zakončenie lepšie, hoci aj knižný koniec je pôsobivý. Samotný Palahniuk bol so snímkou veľmi spokojný a jej záver mu prišiel dokonca lepší než jeho vlastný.

 

Hmla

 

Mysterióznej sci-fi novely Hmla od Stephena Kinga sa chopil osvedčený Frank Darabont. Ten nám už prinesol také skvelé adaptácie Kingových diel, ako Vykúpenie z väznice Shawshank či Zelená míľa.

 

Ani Hmlou si rozhodne hanbu neurobil. Iste si pamätáte, že naši hlavní hrdinovia sa napokon rozhodnú riskovať. Zo supermarketu, kde ostali uväznení, odídu a pokúšajú sa nájsť pomoc.

 

Keď však vyčerpajú benzín, uvedomia si, že sú stratení v hmle s obludami naokolo. Rozhodnú sa teda pre dobrovoľný odchod zo sveta. David všetkých zastrelí, ale pre seba mu už žiadny náboj neostane. Vystúpi teda z auta a vydá sa obludám napospas.

 

Lenže práve vtedy začne hmla miznúť, obludy sú porazené a objavia sa vojaci, ktorým sa podarilo dostať celú situáciu pod kontrolu.

 

 

Celkom drsný koniec. Ten by sme však v pôvodnej novele len márne hľadali. Aj v nej sa síce skupina hrdinov dostane zo supermarketu, avšak ich ďalší osud je viac nejednoznačnejší.

 

Davidovi sa prostredníctvom rádia podarí zachytiť, ako nejaký hlas povie názov amerického mesta: „Hartford.“ S touto mihotavou nádejou sa následne pripravujú na cestu ďalej.

 

Asi netreba zdôrazniť, že filmový koniec má väčšie grády, ako aj emocionálnejšiu pôsobivosť. Stephen King podľa svojich slov vedel, že Frank Darabont by rád natočil iný záver a bol jeho návrhom nadšený.

 

Planéta opíc

 

Asi najznámejšiu adaptáciu románu Planéta opíc od francúzskeho spisovateľa Pierrea Boullea natočil v roku 1968 Franklin J. Schaffner. Filmový záver je dnes už poriadne prefláknutý a veľmi dobre ho poznajú aj tí, ktorí Schaffnerov film nikdy nevideli.

 

Vo svojej dobe však divákom spôsobil nemalý šok. Ako iste viete, hlavný hrdina Taylor (Charlton Heston) a jeho priateľka Nova (Linda Harrison) sa na konci snímky dostanú do tzv. Zakázanej zóny.

 

Tu však zistia šokujúcu pravdu: planéta opíc je v skutočnosti Zem! Taylor a jeho posádka sa dostali mnoho rokov do budúcnosti. Záverečný záber zobrazujúci zvyšky Sochy slobody sa stal sám o sebe kultovým.

 

 

Fanúšikovia knižnej predlohy však vedia, že Boulle napísal podstatne odlišné vyústenie. Hlavný hrdina sa v románe volá Ulysse a napokon sa mu podarí vo vesmírnej lodi vrátiť na Zem. Tá na prvý pohľad vyzerá rovnako, ako keď odchádzal, ale potom k nemu dorazí auto a vystúpi z neho policajt - gorila!

 

Ulysse k svojej hrôze zisťuje, že sa dostal do reality, kde rovnako vládnu opice. Tento záver neskôr použil Tim Burton vo svojom vlažne prijatom reboote z roku 2001.

 

V ňom hlavný hrdina navyše uvidí, že namiesto sochy Lincolna tu stojí socha generála Thadea (Tim Roth), jedného z hlavných záporákov filmu.

 

 

Som legenda (2007)

 

Slušný post-apokalyptický thriller s Willom Smithom vznikol podľa románu Richarda Mathesona. Ľudia sa v dôsledku vírusu zmenili na krvilačných zombie-upírov menom Darkseekers a preživších ostalo len málo.

 

Snímka Francisa Lawrencea je dobre známa tým, že pôvodne mala končiť inak, ako sme mohli vidieť v kinách. V kinoverzii Dr. Neville (Smith) nájde protiliek a ampulku s krvou ženy, ktorú vyliečil, dá Anne (Alice Braga). Neville sa obetuje a granátom zabije seba aj Darkseekerov. Anna dorazí do ľudskej kolónie a predá liek ostatným.

 

 

Tento koniec bol Lawrence nútený použiť, keď štúdio zamietlo jeho pôvodnú verziu. V nej počas útoku v laboratóriu Dr. Neville vstúpi aj s telom liečenej ženy medzi Darkseekerov a ospravedlní sa za to, čo spôsobil.

 

Uvedomí si, že vo svojej honbe za liekom bez výčitiek svedomia zabil množstvo Darkseekerov a doľahne naňho, že aj oni sú živé a cítiace bytosti. Následne spolu s Annou a malým Ethanom vyrazia do ľudskej kolónie.

 

 

Viacerí kritici aj diváci kritizovali štúdio, že nepoužilo Lawrenceovu verziu. Tá bola bližšia aj duchu predlohy. V nej sa rase Darkseekerov podarí vytvoriť vlastnú spoločnosť a Nevilla uväznia - za to, že ich roky bez ľútosti zabíjal.

 

Uvedomí si, že pre túto novú rasu je on sám legendou, keďže patrí k ľudskej rase, ktorá však už de facto neexistuje. Uzná, že z pohľadu Darkseekerov je úplne rovnakým monštrom.

 

Osvietenie

 

Ďalšia adaptácia románu od Stephena Kinga, ale kultové Osvietenie od Stanleyho Kubricka jednoducho nemôžeme vynechať. Je pomerne známym faktom, že Kubrick sa s predlohou príliš nekašľal a vyhodil všetko, čo sa mu nepozdávalo.

 

Ponechal len nutné príbehové línie, niektoré len naznačil a pridal aj kus vlastnej predstavivosti. Výsledok síce v čase premiéry kritika prijala chladne, ale postupom času sa stal film legednou a dodnes patrí k najlepším zástupcom svojho žánru.

 

Jeho záver potom zamotal hlavy mnohým divákom. Všetci si dobre pamätáme, ako šialený Jack Torrance (Jack Nicholson) prenasleduje svojho syna Dannyho (Danny Lloyd) v nočnom zasneženom bludisku.

 

 

Dannymu sa napokon podarí svojho otca oklamať a dostať sa z bludiska von. Spoločne s Wendy následne odchádzajú na snežnej rolbe a Jack v bludisku zamrzne. Posledná scéna zobrazuje fotografiu z roku 1921, na ktorej môžeme v popredí vidieť usmievajúceho sa Jacka Torrancea.

 

 

Aký záver však napísal King? Aj v ňom síce duchovia a šialenstvo napokon Jacka Torrancea pohltia, ale z jeho spárov sa podarí utiecť nielen Dannymu a Wendy, ale aj Dickovi Hallorannovi (vo filme Scatman Crothers).

 

Nekoná sa však žiadna strhujúca naháňačka v bludisku. V románe skrátka vybuchne preťažený kotol a s ním celý Overlook vyletí do povetria. Je známe, že Stephen King nikdy nebol Kubrickovou adaptáciou nadšený. Nepáčili sa mu zmeny v príbehu a ani samotný záver.

 

A čo vlastné ona zahadná fotografia znamená? Podľa niektorých teórií poukazuje na schopnosť Overlooku vstrebávať do seba rôznych ľudí a prepájať ich s krvavou minulosťou stavby.

 

Podobný náznak sme zaznamenali pri postave Gradyho (Philip Stone), ktorý sa podľa riaditeľa volal Charles Grady, ale neskôr sa predstaví ako Delbert Grady. Pravdepodobne teda došlo k spojeniu dvoch osobností - správcu a čašníka.

 

Obaja z nich napokon vyvraždili svoju rodinu, len v inom čase. V tomto ohľade do deja fotografia zapadá, keď uvážime, že Grady povie, že to Jack Torrance je v skutočnosti správcom a vždy ním bol. Jack Torrance bol teda pravdepodobne reinkarnáciou pôvodného správcu z roku 1921.

 

Forrest Gump

 

Výborná dramédia Roberta Zemeckisa s nezabudnuteľným Tomom Hanksom v hlavnej úlohe vychádza z rovnomenného románu Winstona Grooma. Ten napísal aj jeho voľné pokračovanie Gump & spol. Aj záver filmového Forresta Gumpa sa už zapísal do histórie ako jedno z najdojemnejších príbehových zavŕšení.

 

Forrest je konečne so svojou láskou Jenny (Robin Wright) a má syna Forresta juniora (Haley Joel Osment). Jenny je však smrteľne chorá a napokon zomiera. Tesne pred smrťou si ju Forrest vezme za ženu. Snímka končí scénou, v ktorej Forrest vyprevádza svojho syna na autobus v jeho prvý školský deň.

 

 

V knihe síce Jenny prežije, avšak jej vzťah s Forrestom sa rozpadne. Vydá sa za iného muža a odsťahuje sa do Severnej Karolíny. Forrest zažíva viacero (vo filme nezobrazených) bláznivých dobrodružstiev, napríklad kandiduje do senátu a zaobstará si domáceho maznáčika: opicu Sue.

 

Napokon sa stretne s Jenny a dozvie sa, že je otcom jej syna. Forrest následne so Sue a priateľom Danom (vo filme Gary Sinise) vyrazí na cestovanie po Spojených štátoch za ďalšími dobrodružstvami.

 

V druhej knihe Forrestov podnik s krevetami skrachuje a on sa dostáva opäť do víru dejinných udalostí - napríklad spôsobí pád Berlínskeho múru, stretne sa s Tomom Hanksom a zúčastní sa Vojny v Zálive.

 

Hannibal

 

Nadviazať na legendárnu kriminálku Mlčanie jahniat sa síce Ridleymu Scottovi možno nepodarilo úplne hladko, ale aj tak si myslíme, že Hannibal nie je zlým filmom a rozhodne stojí za videnie.

 

Keď už pre nič iné, tak kvôli skvelým hereckým výkonom Anthonyho Hopkinsa a Julianne Moore, ktorá nahradila Jodie Foster s eleganciou sebe vlastnou.

 

V závere snímky môžeme vidieť, že kanibalistický doktor rozhodne nestratil svoj zvrátený apetít, čo nám ukáže dosť drastická scéna, kedy prinúti svoju obeť zjesť kúsok jej vlastného mozgu. Clarice Starling sa pokúsi na Lectera zaútočiť a putami pripúta Lecterovou ruku k svojej.

 

 

Blíži sa však polícia a Lecter sa nechystá vzdať. Zaženie sa sekáčikom na mäso a Clarice si myslí (spolu s divákom), že v nasledujúcich sekundách príde o ruku.

 

Ako sa však ukáže, Lecter odsekol ruku sebe. Podarilo sa mu utiecť a v lietadle sa práve pripravuje na večeru, keď sa k nemu otočí zvedavý chlapec. Lecter v sebe nezaprie "dobráka" a dá mu ochutnať kúsok z ľudského mozgu.

 

Autor knižnej predlohy Thomas Harris napísal o Lecterovi 4 knihy a všetky sa postupne dočkali sfilmovania (naposledy z nich voľne čerpali tvorcovia seriálu s Madsom Mikkelsenom). Záver knihy sa však od filmu radikálne líši a Harris si zaňho zlízol viacero jedovatých reakcií kritikov aj čitateľov.

 

 

Preklepnime si teda záver románu: Lecter sa pokúša Clarice zdrogovať a prostredníctvom svojich manipulačných trikov jej vymyť mozog. Snaží sa z nej totiž "vyrobiť" Mischu, Lecterovu sestru, ktorú zabili počas druhej svetovej vojny.

 

Clarice však jeho nátlaku vzdoruje a napokon Lecter svoju snahu vzdá, keď sa ňou nechá presvedčiť, že jeho sestra bude žiť navždy v jeho vnútri. Lecter následne zabije právnika Krendlera (vo filme Ray Liotta) a spolu s Clarice zjedia kus jeho mozgu.

 

Lecter a Clarice sa stanú milencami a dajú sa na útek spolu. Posledná kapitola sa odohráva o tri roky neskôr a zobrazuje pracovníka väznice Barneyho (vo filme Frankie Faison), ktorý v Buenos Aires narazí na Hannibala Lectera aj Clarice Starling pri návšteve operného predstavenia. Kniha končí jeho panickým útekom.

 

Kritici Harrisovi vyčítali, že premena Clarice vôbec nepôsobí uveriteľne a že tento záver napísal čisto preto, aby v čitateľoch lacno vyvolal šok.

 

BONUS: Harry Potter a dary smrti, časť 2.

 

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že sága o Harrym Potterovi bola svojim knižným predlohám verná. Podľa niektorých možno až príliš. Výnimkou nebol ani úplný záver Darov smrti 2.

 

Avšak, film sme predsa len do článku zaradili, pretože tvorcovia sa v jednej udalosti predsa len odchýlili od knihy. A vy už zrejme viete, že narážame na záverečný súboj Harryho (Daniel Radcliffe) a Voldemorta (Ralph Fiennes).

 

Snímka nám ponúkla pomerne fádny duel, ktorému aj podľa mnohých fanúšikov proste chýbala nejaká väčšia katarzia. Posledný z horcruxov je zničený, Harry Voldemorta bez problémov porazí a ten sa rozpráši do vzduchu.

 

 

J. K. Rowling si však dala na tejto udalosti podstatne viac záležať. Vzájomný súboj je viac psychologicky prepracovanejší, Harry a Voldemort pri ňom komunikujú a Harry dáva Voldemortovi možnosť, aby ukázal ľútosť nad tým, čo všetko spôsobil.

 

Autorka sa so záverom jednoducho vyhrala a fanúšikovia naňho právom spomínajú ako patrične strhujúce vyvrcholenie jednej dlhej ságy. Filmári však v tomto trafili vedľa. Alebo máte iný názor?

Ohodnoť článok
51
Zdroj: cinemablend.com, esquire.com