Dátum 27. novembra (listopad) 2002 značí deň, kedy sa dvom skúseným tvorcom z Walt Disney Feature Animation Ronovi Clementsovi a Johnovi Muskerovi splnil sen, o ktorom snívali dlhých 17 rokov. Išlo o najambicióznejší projekt, na akom do tej doby pracovali. Reč je o Planéte pokladov. 

 

Animovaná adaptácia populárneho dobrodružného románu Ostrov pokladov od škótskeho spisovateľa Roberta Louis Stevensona o pirátoch a stratenom poklade však má oproti predlohe jednu výraznú zmenu. Odohráva sa totiž vo vesmíre.

 

Mladý Jim Hawkins je problémový dospievajúci mladík. Jeho otec ho opustil, keď bol ešte len dieťa a po celý čas sa o neho starala jeho matka, ktorá sa popri jeho zložitej výchove musí starať aj o chod hostinca. Jimovi chýba prítomnosť otca a sám nevie, aké je jeho miesto vo svete.

 

Všetko sa zmení jedného daždivého večera po páde lode posledného žijúceho člena posádky legendárneho pirátskeho kapitána Nathaniela Flinta. Ten je na úteku pred nebezpečným kyborgom a z posledných síl podáva Jimovi mapu k pokladu tisícok svetov.

 

Posadnutosť príbehom o poklade a chuť dokázať svojej mame niečo veľké ho donúti vydať sa na dobrodružnú „plavbu“ vesmírom, o akej mohol kedysi len snívať.  

 

Finančný omyl a koniec jednej éry Disney, alebo ako sa z dlhého sna o Planéte pokladov stala nočná mora

 

V tomto článku sa nebudeme zaoberať rozdielmi medzi knižnou predlohou a víziou Clementsa a Muskera, to je téma na iný deň. Namiesto toho si povieme o zrealizovaní veľkého sna dvoch nadaných tvorcov a jeho ceste až do nešťastného konca.

 

Prvý návrh na rozprávku s názvom Planéta pokladov vo vesmíre podala dvojica počas kreatívneho mítingu už v roku 1985. Len pre porovnanie, v rovnaký čas prišiel nápad aj na Malú morskú vílu (1989).

 

Hlavou Walt Disney Studios bol v tom čase Jeffrey Ketzenberg, ktorý týmto nápadom nebol zaujatý. Neveril, že je vhodné takto upraviť už tak výbornú predlohu a celú myšlienku zavrhol. Podľa jeho slov jej chýbala klasická „rozprávkovosť,“ akou je Disney známe a k hlavnej postave neboli cítiť dostatočné sympatie.

 Finančný omyl a koniec jednej éry Disney, alebo ako sa z dlhého sna o Planéte pokladov stala nočná mora

 

Ďalším hlavným dôvodom bol aj fakt, že Clements s Muskerom chceli mať možnosť pohybovať kamerou v kreslenom priestore, podobne ako Spielberg alebo Cameron, čo samozrejme pomocou dobovej technológie nebolo dosiahnuteľné.

 

Tak sa stalo, že boli pod ich krídla pridelené iné projekty. Svojím režisérskym debutom si prešli o rok neskôr Detektívom Myšiakom (The Great Mouse Detective, 1986).

 

Hoci sa im dlhé roky nepodarilo Ketzenberga presvedčiť, svojho sna sa odmietali vzdať. Naďalej zdokonaľovali náčrty vlastného projektu, zatiaľ čo pre Disney pracovali na ďalších rozprávkach.

 

Pod svoje mená si tak pripísali Malú morskú vílu (1989). Po finančnom úspechu sa opäť vrátili k svojmu nápadu, tentokrát už pod názvom Planéta pokladov. Žiaľ znova neúspešne. Disney malo pre nich iné plány a v ich rukách sa stal hlavnou prioritou ďalší budúci hit Aladin (1992).

 

Svoju šikovnosť dokázali, no po rokoch čakania začínali byť netrpezliví. Vtom na ich stole pristála konečná dohoda. Zrežírovať ešte jeden film a ich piráti vo vesmíre dostanú zelenú. Neváhali a hneď sa pustili do práce na Herkulesovi (1997).

 

Finančný omyl a koniec jednej éry Disney, alebo ako sa z dlhého sna o Planéte pokladov stala nočná mora

 

To ale netušili, že v roku 1994 nastane vo vedení zmena. Jeffrey Ketzenberg odišiel, aby spoluzaložil štúdio všetkým známe ako Dreamworks Pictures (Shrek, Madagascar).

 

S podporou samotného Roya Disneyho a s producentom Royom Conlim na palube sa po Herkulesovi s nadšením pustili do svojho vysnívaného diela. Pre základnú kostru príbehu požiadali o pomoc scenáristov a bývalých kolegov z Aladina Teda Elliotta a Terryho Rossia.

 

Rovnaká dvojica o pár rokov neskôr spolupracovala na scenári ďalšieho ambiciózneho projektu, z ktorého je už dnes známa séria Pirátov Karibiku

 

Príbeh a scenár bol týmto hotový. Po takmer štyroch rokoch mohli tvorcovia v roku 2000 začať pracovať na animáciách. Tým sa dostávame k hlavnému dôvodu, prečo bola Planéta pokladov najdrahším počinom Disney svojich čias.

 

Snímka sa totiž skladala až z troch animátorských techník, a to ručného kreslenia, 3D počítačovej technológie Deep Canvas a plne digitálnej animácie. Konečné číslo ľudí pracujúcich na tomto projekte sa za dva roky vyšplhalo až na 1027. Tento počet tvorili najmä grafici, informatici a hudobníci.

 

Finančný omyl a koniec jednej éry Disney, alebo ako sa z dlhého sna o Planéte pokladov stala nočná mora

 

Ručné kreslenie asi netreba nikomu vysvetľovať, čo teda znamená Deep Canvas? Ide o počítačovú technológiu pre vytvorenie 3D geometrických tvarov v priestore.

 

Popri nich mohli tvorcovia naprogramovať pohyb kamery a následne pridať do finálneho záberu kreslené postavy a pozadie. Vytvárajúc tak u diváka ilúziu, akoby do daného obrazu mohol vstúpiť.

 

Ukážkovým príkladom a najmä hlavným dôvodom vzniku tejto technológie boli sekvencie, v ktorých sa Tarzan kĺže po konároch. Išlo o najzložitejšiu a najdrahšiu časť celého filmu. Keď si to porovnáme s Planétou pokladov, kde takmer celá dĺžka filmu bola vytvorená pomocou tejto technológie, dostávame sa k problému jeho vysokého rozpočtu.

             

Pre každý záber, v ktorom postavy reagujú s prostredím muselo byť dané prostredie opakovane počítačovo generované.

 

Avšak, našim tvorcom to nestačilo. Ako už bolo spomenuté, chceli sa s kamerou vedieť pohybovať v priestore. Pre to potrebovali okrem použitia Deep Canvasu vytvoriť aj úplné 360 stupňové virtuálne priestory dodávajúce obrovskú slobodu použiť každý uhol bez zmeny detailov či nasvietenia.

 

Finančný omyl a koniec jednej éry Disney, alebo ako sa z dlhého sna o Planéte pokladov stala nočná mora

 

Určite ste si všimli aj netradičný dizajn celého alternatívneho sveta. Zatiaľ čo navonok pôsobí svojou architektúrou, nábytkom a typom oblečenia staromódne, nachádzame sa v budúcnosti.

 

Obyvatelia sú schopní cestovať naprieč vesmírom, pričom na svojich cestách využívajú solárne plachty či laserové zbrane. V tomto prípade ide o zámer autorov, ktorí aplikovali pre celý projekt pravidlo pomeru 70/30.

 

V praxi to znamenalo, že 70% prostredia bolo tvorené v tradičnom štýle, pripomínajúci 19. storočie a zostávajúcich 30% zostalo pre moderný sci-fi nádych.

 

Finančný omyl a koniec jednej éry Disney, alebo ako sa z dlhého sna o Planéte pokladov stala nočná mora 

Rovnaké pravidlo bolo aplikované aj pre hudbu. Orchestrálny soundtrack klasického štýlu zložil niekoľkonásobný nominant na Oscara Jamesom Newton Howardom. 

 

Sprevádzali ho dve moderné popové piesne (I'm Still Here a Always Know Where You Are) napísané a naspievané spevákom Johnom Rzeznikom z The Goo Goo Dolls v spolupráci s britskou kapelou BBMak.

 

Teraz si trocha posvietime na samotné postavy. Tie boli prevažne kreslené ručne a na každej z nich pracoval samostatný tím s jedným nadriadeným. Kastingy pre jednotlivé role prebiehali (až na dve výnimky) v New Yorku, Los Angeles a Londýne.

 

Doktor Delbert Doppler bol vykreslený a navrhnutý presne pre amerického herca Davida Hyde Piercea. Autori mu poslali predbežný scenár spolu s prvými náčrtmi, no a on si okamžite celý nápad zamiloval. Rovnako to prebehlo aj v prípade Kapitánky Amelie, pre ktorú bola prvá a jediná možnosť Emma Thompson.

 

  

Hlavnému predstaviteľovi prepožičal svoj hlas Joseph Gordon-Levitt a jeho postava Jima Hawkinsa bola taktiež ešte stále ručne kreslená, čo sa nedá povedať o ďalších dvoch prípadoch. B.E.N., stratený navigačný robot žijúci na samote bol ako jediný tvorený plne digitálne. Následne po skombinovaní týchto dvoch štýlov dostaneme Johna Silvera.

 

Kyborga, ktorý je spojením ručnej a počítačovej animácie. Jeho mechanické časti pozostávajúce z pravej nohy, ruky a oka sa programovali a tvorili digitálne. Na konci ich následne „naniesli“ na kreslený zvyšok tela.

 

Tým by sme teda pokryli výrobu a celý proces tvorenia animácie. Kde teda nastal problém a prečo ide o jeden z najväčších finančných prepadákov štúdia Disney? Existuje niekoľko možných dôvodov.

 

Samotná výroba, ktorú sme v tomto článku prebrali, vyšla až na 140 miliónov dolárov. Nesmieme zabudnúť pripočítať výdaje za marketing pohybujúce sa okolo ďalších 40 miliónov.

 

Ide o veľké číslo, do ktorého Ron Clements a John Musker vložili všetky nádeje a niekoľko rokov práce. Keď sa Planéta pokladov konečne dostala do kín, sen sa pomaly začínal premieňať na nočnú moru.

 

Finančný omyl a koniec jednej éry Disney, alebo ako sa z dlhého sna o Planéte pokladov stala nočná mora

 

Celkový „zárobok“ za prvý víkend činil len niečo málo cez 12 miliónov. Išlo o devastujúcu správu pre tvorcov a k celému fiasku sa odmietali vyjadriť. Celosvetové tržby sa nakoniec zastavili na hodnote 109 miliónov, no škoda už bola obrovská.

 

Planéta pokladov nebola schopná prilákať do kín dostatočné množstvo divákov ani len na to, aby preplatila svoju výrobu. Nedokázala sa ani len priblížiť k úspechu svojho letného predchodcu Lilo & Stitch.

 

Diváci boli už v tom čase zvyknutí na štýl, akým to v Disney chodí. Len týždeň po uvedení Planéty pokladov si mohli zakúpiť Lilo & Stitch na DVD nosičoch, na ktoré dostatočné množstvo reklám upozorňovalo. Nemuseli si teda kupovať lístky, stačilo im pokojne si počkať v pohodlí domova.

 

Ďalším nepríjemným faktom zostáva, že zatiaľ čo Lilo bojovala v kinách proti live-action verzii Scooby-Doo, Planéta pokladov mala za súpera druhé pokračovanie mega úspešnej knižnej série Harryho Pottera a ďalšiu disneyovku Santa Claus 2. Obom sa darilo finančne lepšie.

 

Dalo by sa povedať, že Disney vyslalo vlastnú loď do neobjavených vôd, aby sa potopila a už nikdy nevrátila. Vedeli, proti čomu idú a ani sa nesnažili posunúť dátum premiéry, alebo vylepšiť marketingovú stratégiu. Pred svojou premiérou sme mohli vidieť len niekoľko Televíznych spotov a nepodarený trailer s príbehovými spoilermi.  

 

Finančný omyl a koniec jednej éry Disney, alebo ako sa z dlhého sna o Planéte pokladov stala nočná mora

 

Spomínali sme si už aj celkovú „rozprávkovosť“ príbehu, ktorou je Disney známe. Planéta pokladov neobsahuje žiadne muzikálové číslo alebo zaľúbenú dvojicu, ktorú by si obľúbilo každé dieťa. Jim Hawkins je problémový tínedžer a podľa slov nadriadených si k nemu diváci nedokázali nájsť cestu. Možno práve tieto faktory ovplyvnili jeho popularitu.

 

Tento film môžeme označiť za koniec jednej éry v Disney, kedy sa odlúčili od klasickej 2D ručne kreslenej formy a prešli na plne počítačovú animáciu.

 

Hoci boli ešte dva projekty rozpracované ručne, a to Medvedí bratia (Brother Bear2003) a U nás na farme (Home on the Range, 2004), nedokázali udržať krok s konkurenciou. Tá ich zatienila rozprávkami Hľadá sa Nemo (Finding Nemo, 2003) a Rodinka Úžasných (The Incredibles, 2004).

 

Ďalším krokom do novej doby a prvým digitálne animovaným filmom od Walt Disney Animation Studios sa v roku 2005 stalo Udatné kuriatko (Chicken Little). Úplne prvým bolo debutové Toy Story od Pixar Animation Studios v 1995.

 

Ručná animácia sa od Disney na plátna nevrátila do roku 2009 s počinom Princezná a žaba (The Princess and the Frog), ktorý zrežírovali tvorcovia Planéty pokladov po 7 rokoch od vlastného finančného prepadáku.

 Finančný omyl a koniec jednej éry Disney, alebo ako sa z dlhého sna o Planéte pokladov stala nočná mora

 

V konečnom dôsledku vyšla Planéta pokladov na svetlo sveta po niekoľkých odkladoch v tom najhoršom čase, aký si mohla vybrať. Hoci si film odniesol pozitívne hodnotenia a dokonca aj nečakanú nomináciu na Oscara, nešťastný marketing ukončil jeho krátky život. 

 

Na záver pridávame ešte pár zaujímavostí:

  • Ide o v poradí 43. animovaný film od Disney.
  • Snímka si odniesla nomináciu na Oscara za najlepší animovaný film. (Cenu jej vyfúkla Cesta do fantázie)
  • Prvý animovaný film, ktorý vyšiel naraz v obyčajnom aj IMAX formáte.
  • Vyše roka sa pracovalo na pokračovaní. Scenár a postavy boli už hotové a do role hlavného záporáka bol obsadený Willem Dafoe, no kvôli finančnému neúspechu bol celý plán hodený do koša.
  • Mechanické časti tela Johna Silvera boli pred finálnou verziou testované na postave Kapitána Hooka z Petra Pana (1953).
  • Na motívy rozprávky vyšlo niekoľko videohier.

Aký je váš názor na Planétu pokladov? Myslíte, že ide o slepý výstrel Disney, ktorému naozaj chýba čaro a rozprávkovosť, alebo si našla miesto vo vašom srdci? A čo si myslíte o jeho nešťastnom osude? Dajte nám vedieť v komentároch.

Ohodnoť článok
72
Zdroj: chicagotribune.com, blu-ray.com, filmjournal.com, youtube.com
Foto: Walt Disney Pictures