Sebastián Lelio si ešte len nedávno odniesol svojho prvého Oscara za drámu A Fantastic Woman a už tu máme jeho novinku, romantickú drámu Disobedience.

 

V nej nám predstaví úspešnú fotografku Ronit (Rachel Weisz). Po tom, čo jej otec – uznávaný rabín – zomrie, sa Ronit vracia do ortodoxnej židovskej komunity, z ktorej kedysi odišla.

 

Vzťahy medzi jej členmi a Ronit sú chladné a nikto ju nevíta s otvorenou náručou. V minulosti sa totiž zamilovala do krásnej Esti (Rachel McAdams), a to sa v podobne striktných náboženských komunitách neodpúšťa.

 

Lesbický vzťah plný vášnivého sexu a lásky medzi Rachel McAdams a Rachel Weisz v židovskej komunite, to je Disobedience (Recenzia)

 

Je to však práve opätovné stretnutie týchto žien, čo znovu spôsobí vášnivý výbuch citov. Má to však háčik: Esti je vydatá za mladého Dovida (Alessandro Nivola), ktorý sa má prevziať funkciu Ronitinho otca.

 

Disobedience je mimoriadne kvalitnou drámou, v ktorej režisér skúma hneď niekoľko rôznych zaujímavých tém. V prvom rade je tu motív nenaplnenej lásky a nemožnosť jej dosiahnutia v striktných podmienkach náboženskej komunity, kde sa kladie dôraz na poslušnosť a život v súlade s predpísanými pravidlami.

 

Sloboda sa väčšinou káže len v slovách, ale akonáhle sa niekto naozaj slobodne rozhoduje (tak ako Ronit), okamžite je mu dané na vedomie jeho "previnenie". Esti je následne postavená pred voľbu: bude nasledovať svoje city za cenu, že stratí manžela, priateľov a možno aj prácu?

 

Lesbický vzťah plný vášnivého sexu a lásky medzi Rachel McAdams a Rachel Weisz v židovskej komunite, to je Disobedience (Recenzia)

 

Alebo bude do konca života predstierať, že je inou osobou a odsúdi sa na nešťastný život v manželstve bez lásky? No, a aby sme toho nemali málo, tak nám Lelio servíruje aj istú kritiku podobne horlivých náboženských spoločenstiev, ktoré človeku odopierajú individualitu, možnosť voľby a umelo potláčajú niečo, čo sa nedá potlačiť.

 

Nebudem preháňať, keď napíšem, že snímka je doslova hereckým koncertom. Najviac samozrejme žiari ústredná dvojica Weisz/McAdams. Ich spoločné scény sú naozaj plné vášne, cítiť z nich výbuch dlho potláčaného citu a vďaka vynikajúcim hereckým výkonom sú tieto momenty absolútne uveriteľné a emocionálne.

 

Nečakajte však žiadnu prvoplánovú erotiku, Lelio si nahými telami nepotrebuje vypomáhať. Obe herečky zo seba dali všetko a ich vzájomná túžba je až fyzicky hmatateľná. Alessandro Nivola tiež výrazne vyčnieva a v príbehu zohráva kľúčovú úlohu.

 

Jeho rozpoltený muž, rozkročený medzi úprimnou vierou a šťastím svojej ženy, je skutočne zaujímavou postavou, hoci je trochu v tieni hlavných hrdiniek. Na týchto troch hercoch/postavách však celý film stojí a padá.

 

Lesbický vzťah plný vášnivého sexu a lásky medzi Rachel McAdams a Rachel Weisz v židovskej komunite, to je Disobedience (Recenzia)

 

Musím tiež pochváliť kvalitný scenár a veľmi dobre zachytenú atmosféru ortodoxného židovského spoločenstva a jeho pravidiel. Disobedience je skrátka kvalitnou a silnou drámou, ktorá by nemala ujsť žiadnemu milovníkovi nezávislých diel.

 

Pokiaľ vám nevadí dôsledné a pomalé tempo a pri filme chcete aj pohnúť mozgom, je snímka vhodnou voľbou. Herecké výkony sú uhrančivé a nad nastolenými témami a dilemami budete ešte dlho uvažovať. 8/10

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Ohodnoť článok
27