O tom, že démon v róbe mníšky vo veľkej miere zaujal slovenských i zahraničných divákov, svedčia už samotné tržby hororu Mníška.

 

Filmári si silu ich esa v podobe hrozivého Valaka uvedomili hneď po premiére druhej časti The Conjuring.

 

Ľudí skrátka a jednoducho Valak nielen desil, ale aj podvedome priťahoval. Odkiaľ ale prišiel? A akú dlhú púť musel prejsť, aby sa dostal až k Warrenovcom? 

 

Podobné a mnohé iné otázky zodpovedala už samotná Mníška, takže sa nimi nebudeme bližšie zaoberať. Pre zopakovanie časovej línie však pokojne navštívte náš článok.

 

Bol však filmový démon inšpirovaný mytológiou či dokonca reálnym príbehom? A čo všetko vieme o skutočnom kláštore, v ktorom sa najnovšia časť sveta Conjuringu odohrávala? 

 

Je Mníška Valak úplným výmyslom filmárov alebo sa jej ľudia v minulosti skutočne báli?

 

Ak vám tieto otázky nedávajú od premiéry spať, tak práve pre vás sme sa rozhodli vypátrať pravdu.

 

Valak

 

Meno Valak si filmári stojaci za hororovým svetom Conjuringu rozhodne nevymysleli. Ide o bytosť, ktorú môžete nájsť v rôznych grimoároch, a teda v magických knihách plných okultistických praktík (vrátane vyvolávania démonov).

 

Známym fiktívnym grimoárom je napríklad Necronomicon, často sa objavujúci v dielach veľmajstra hororu H. P. Lovecrafta, ktorý je veľkým vzorom spisovateľa Stephena Kinga. 

 

Meno Valak sa má najčastejšie spomínať v grimoári z polovici 17. storočia s názvom The Lesser Key of Solomon, ale existuje viacero ďalších listín, kde nájdete o Valakovi spomienku.

 

The Lesser Key of Solomon mimochodom preložil jeden z najznámejších okultistov, Aleister Crowley, o ktorého živote spieval aj Ozzy Osbourne v skladbe Mr. Crowley.

 

V diele je démon popisovaný ako vrchný veliteľ pekla, nazývaný aj Volac či Valu. Oproti snímke sa svojmu okoliu nezobrazuje v desivej podobe mníšky, ale ako dieťa s anjelskými krídlami, sediace na dvojhlavom drakovi.

 

Je Mníška Valak úplným výmyslom filmárov alebo sa jej ľudia v minulosti skutočne báli?
Mimo spoločného pomenovania nesie filmový aj mytologický Valak rovnaký titul – Markíz hadov. A myslím si, že tí z vás, ktorí už Mníšku videli, dobre vedia, že démon dokáže hadov užitočne využívať vo svoj prospech.

 

V grimoároch sa ďalej Valak opisuje ako bytosť plná prastarých vedomostí, ktorá vládne mnohým démonickým légiám (niekde sa píše číslo 30, inde až 38). Tie mohli byt popravde celkom zaujímavým spôsobom využité aj vo filme.

 

Z daného popisu vám teda musí byť jasné, že fyzikálna podoba nie je inšpirovaná mytologickým Valakom. A predsa nejde o čistú fantáziu tvorcov.

 

Démonická príšera z Conjuringu je totiž z fyzikálneho hľadiska inšpirovaná bytosťou, ktorá skutočnú démonologičku Lorraine Warrenovú prenasledovala v ich vlastnom dome.  

 

Tá sa pani Warrenovej spočiatku zjavovala iba v snoch, no neskôr ju začala vídať aj v realite. Podobne ako v druhej časti Conjuring 2, mala daná bytosť Lorraine Warrenovej do hlavy vkladať zjavenia o manželovej smrti.

 

Entitu opísala ako točiaci sa vír, v ktorom sa nachádzala bytosť v róbe.

 

Samozrejme ide o mierne odlišnú formu, akej sme sa dočkali vo filmovej verzii. Jej finálna kinematografická podoba vznikla až v mysli režiséra Jamesa Wana.

 

Je Mníška Valak úplným výmyslom filmárov alebo sa jej ľudia v minulosti skutočne báli?

 

Ten sa spočiatku obával, že postava bude musieť byť vytvorená najmä prostredníctvom CGI, ale nakoniec sa mu v hlave zjavila jasná organická podoba mníšky s diabolským pohľadom.

 

Filmová verzia je teda akousi kombináciou mytológie (meno a titul démona), skúsenosti pravej Lorraine Warrenovej (fyzikálna podoba) a fantázie filmárov (dodatky Jamesa Wana a iných tvorcov).

 

Aká hrozivá pravda sa ale skrýva za dejom filmu Mníška?

 

Ak ste čakali, že ide aspoň o čiastočnú inšpiráciu reálnym príbehom, musíme vás sklamať. Všetko, čo ste v snímke zazreli, je len obyčajnou fikciou. A teda až na jednu výnimku – desivý rumunský kláštor.

 

Kláštor svätej Carty

 

Je Mníška Valak úplným výmyslom filmárov alebo sa jej ľudia v minulosti skutočne báli?

 

Možno patríte medzi divákov, ktorí nie sú s Mníškou dvakrát spokojní, ale jedno filmárom musíte uznať. Priestory tajomného opátstva boli naozaj hrôzostrašné.

 

V reálnom svete by ste si však na danom mieste mohli bez problémov vytiahnuť desiatu a pokochať sa touto historickou rumunskou oblasťou plnou ruín v absolútnom pokoji. Teda za predpokladu, že neveríte na staré legendy.

 

Skutočný kláštor svätej Carty je najstaršou stavbou svojho druhu nachádzajúcou sa vo východnej Európe. Bol postavený v 13. storočí, no už približne 200 rokov na to zíval prázdnotou.

 

Kláštor ešte pred premiérou Mníšky vítal niekoľko tisícok turistov ročne. Po premiére nového prírastku do sveta Conjuringu však nemožno vôbec vylúčiť, že sa záujem o záhadný rumunský kláštor ešte zvýši.

 

Podľa miestnych legiend nie je však svätá Carta takým mierumilovným miestom, akým sa na prvý pohľad za denného svetla zdá. 

 

Malý kostolík nachádzajúci sa v rozľahlej oblasti opátstva majú údajne do dnešného dňa obývať duše mníchov zo stredoveku, ktorí neželaných návštevníkov radi strašia.

 

Je Mníška Valak úplným výmyslom filmárov alebo sa jej ľudia v minulosti skutočne báli?

 

Za čias svojho života sa mali mnísi väčšinu roka pôstiť a iba občas si dopriali drobných jedál. Na dnešné pomery sa dožívali pomerne nízkeho veku, a teda približne 35 až 40 rokov.

 

Niektorí ľudia do dnešného dňa s presvedčením tvrdia, že na týchto miestach straší.

 

Dokonca aj kňazi slúžiaci na danom mieste boli svedkami naozaj zvláštnych javov. Hovorí sa napríklad o pohybujúcich sa stoličkách či vibrujúcich stenách.

 

Ďalšou malou netradičnou zaujímavosťou je aj fakt, že archeológovia v tejto oblasti našli dvojicu neobvykle vysokých mužov, ktorí mali merať viac ako dva metre.

 

Na dnešné pomery by nešlo o žiadnu neobvyklú raritu, no v stredoveku boli predsa len ľudia menšieho vzrastu.

 

Mohla byť dvojica osôb poslaná do kláštora kvôli svojej odlišnosti? V tejto téme by boli azda múdrejší miestni historici zaoberajúci sa stredovekom.

 

Z ďalších legiend sa dozvedáme, že mnísi zo strachu pred nepriateľmi kopali tunel vedúci z opátstva až k rieke Olt (ide mimochodom o ľavostranný prítok Dunaja), kde mali pristavené člny.

 

Je Mníška Valak úplným výmyslom filmárov alebo sa jej ľudia v minulosti skutočne báli?

 

Poslední mnísi boli v roku 1474 vyhnaní na príkaz vtedajšieho uhorského kráľa Mateja Korvína.

 

Vzhľadom na to, že skutočný kláštor svätej Carty je už v súčasnej dobe len čiastočnou zrúcaninou a navyše svojou veľkosťou a hrôzostrašnosťou neodpovedá filmovému opátstvu, museli tvorcovia natáčať v odlišnej lokalite. 

 

Nakoniec si teda vybrali známy Korvínov hrad, kde mal podľa povestí v 15. storočí šľachtic Ján Huňady väzniť bájneho Vlada Drakulu.

 

Je Mníška Valak úplným výmyslom filmárov alebo sa jej ľudia v minulosti skutočne báli?

 

Pokiaľ ste sa dočítali až sem, buď patríte medzi milovníkov hororového univerza Conjuringu, alebo iba jednoducho (ako aj ja) máte slabosť pre démona Valaka.

 

Myslíte si, že sa mohli filmári viac inšpirovať jeho mytologickou predlohou a do deja zasadiť aj Valakove mocné légie?

 

A aký príbeh by ste do sveta Conjuringu najbližšie prijali? Lákalo by vás filmové spracovanie životných skúseností Warrencov? Alebo skôr preferuje dobre premyslenú fikciu?

Do budúcnosti preferujem...
Hororový príbeh inšpirovaný Warrenovcami.
844 hlasov
Pokojne aj fikciu.
168 hlasov
O ďalší prídavok do sveta Conjuringu už nejavím záujem.
65 hlasov
Ohodnoť článok
118
Zdroj: historyvshollywood.com, wikipedia.org, bustle.com, imdb.com, wikipedia.org, touristinromania.net, wikipedia.org, filmschoolrejects.com, wikipedia.org, imdb.com, hroch.sk, steemit.com
Foto: Warner Bros. Pictures