Pomaly plynúcu drámu Prisoners kanadského režiséra Denisa Villeneuva sme korunovali najlepším minuloročným mainstreamovým filmom roka a podobné označenia si film vyslúžil aj od svetových kritikov. Preto nie je prekvapením, že sa na režiséra strhla vlna pozornosti a záujmu o jeho nasledujúci snímok. Ten stihol natočiť ešte pred samotnými Prisoners a "zopakoval" si v ňom spoluprácu s talentovaným hercom Jakeom Gyllenhaalom. Film nazval Enemy a nakrútil ho podľa románu portugalského autora Josého Saramanga. Ide o mysteriózny civilný thriller s podobne pomalým tempom a ponurou atmosférou, akou oplývali Prisoners, avšak s úplne odlišným spôsobom rozprávania deja a hlavnej myšlienky filmu. Je to jeden z tých filmov, ktoré nie sú určené pre masové publikum, možno aj preto sa film do našich kín zrejme nedostane (čo je veľká hanba a škoda). Ak nevydržíte sledovať 90 minút bez jediného výstrelu, či výbuchu, môžete si tento snímok odpustiť. Pokiaľ však nachádzate záľubu v intelektuálnych filmoch, ktoré stimulujú vaše mozgové bunky, prípadne vás nabádajú k zamýšľaniu sa nad nimi, či už pred, alebo po projekcii, je Enemy ako stvorený pre vás.

 

Režisér Prisoners s filmovou hádankou a opäť s Gyllenhaalom (Tip na film)

 

Hlavnú úlohu vo filme hrá učiteľ histórie Adam Bell, utiahnutý a trochu zvláštny introvert bez priateľov, ktorý jedného dňa natrafí na film, v ktorom zbadá herca s na vlas rovnakým výzorom, ako má on. Po prvotnom zaváhaní sa rozhodne kontaktovať ho, no po osobnom stretnutí zistí, že to nebol najlepší nápad. Herec Anthony má v mnohom opačné vlastnosti ako Adam, je cieľavedomý, impulzívny extrovert a egocentrik. Ich vzájomné stretnutie nesie známky vnútorného nepokoja, až strachu o vlastnú existenciu, veď už od dávnych vekov je dvojník považovaný za nositeľa nešťastia, či dokonca smrti.

 

Dej je relatívne jednoduchý, obohacujú ho ale niektoré veľmi zaujímavé vedľajšie linky. Film kladie dôraz na vzťahy, Adam má priateľku Mary, Anthony zase ženu Sarah. Režisér a scenárista navyše využívajú možnosti metafor a personifikácií veľmi zaujímavým spôsobom, viac však nebudem prezrádzať. Napriek tomu, že interpretácie filmu sa rôznia a málokto bude mať po skončení v hlave jasno, rozhodne sa vám Enemy usadí v hlave a jeho úvodné motto: "Chaos je zatiaľ nerozlúštený poriadok" je návodom na pochopenie snímku, ktorého témou je opakovanie tých istých chýb, strata vlastnej identity, vnútorný chaos a zlá komunikácia s okolím.

 

Režisér Prisoners s filmovou hádankou a opäť s Gyllenhaalom (Tip na film)

 

Z technickej stránky je Enemy veľmi zaujímavo natočený a postrihaný, farebné korekcie do žltej a čiernej/tmavomodrej dávajú filmu jednotný vizuál, strih v priestore a čase zase o niečo sťažuje naše vnímanie a núti nás k premýšľaniu. Obe remeslá pomáhajú vytvoriť nepríjemnú atmosféru napovedajúc, že "niečo nie je v poriadku". Tento pocit pomáha podčiarknuť výborná zvuková zložka, špeciálne hudba je jedným z hlavných tvorcov emócie a napätia. Herci sú samozrejme nadštandartní, či už výborný Gyllenhaal v titulnej dvoj-úlohe, alebo Mélanie Laurent ako Adamova priateľka, Sarah Gardon ako Anthonyho žena, či veteránka filmu v malej mini-roličke Adamovej matky, Isabella Rossellini.

 

Režisér Prisoners s filmovou hádankou a opäť s Gyllenhaalom (Tip na film)

 

Enemy má síce len 90 minút, no pomalý rozbeh, minimalistické kulisy chladného veľkomesta, ako aj minimum postáv a pokojné tempo rozprávania napovedajú, že by mohol nejedného diváka nudiť. Nie je tomu celkom tak (aj keď sa ich určite niekoľko nájde) a čím dlhšie budete film sledovať, tým viac sa ponoríte do sveta dvojníkov, vlastnej identity a hrôz hlbín ľudskej duše. Režisér navyše veľmi zručne pracuje s odkazmi, nápovedami a metaforami a núti vás mať neustále oči dokorán otvorené a mozgové bunky v strehu. Tomu dopomáha aj nečakaný a (pre mnohých možno) nepríjemný koniec, ktorý na otázky diváka neodpovedá, naopak, kladie ďalšie a výrazne dopomáha k celkovému zmäteniu z filmu. No aj to považujem v tomto prípade za výhodu, keďže film neponúka len jednu interpretáciu, ale hneď niekoľko a je len na divákovi, ktorú prijme za svoju (oficiálnu zatiaľ režisér ani štúdiá neponúkli). Podobné pocity vyvolávali výborné kúsky ako Inception, Shutter Island, či nedávny seriálový opus True Detective, ale aj indie veci ako Bellflower a Primer. A kvalita filmu by sa mohla merať aj časom, za aký vám vyšumí z hlavy - pri bežných hollywoodskych produkciách sú to často len hodiny priamo po projekcii, pri filmoch ako Enemy si dovoľujem dobu spotreby odhadnúť na dni, či týždne. 8/10

 

Ohodnoť článok
1