I keď som sa na prvú epizódu Autoškoly snažil vrhnúť bez akýchkoľvek predsudkov, už v priebehu niekoľkých minút mi bolo jasné, že túto novinku kategoricky zaradím medzi výrazne jednoduché, rodinné seriály, ktoré dokážu zaujať skutočne iba nenáročného diváka či znudeného dôchodcu. 

 

Úvodná časť debutovej epizódy pochopiteľne diváka najprv zoznámi s hlavnými postavami a dejom, ktorý sa zameriava na disfunkčnú rodinu a jej bláznivých členov. Tí sa po smrti starého otca dozvedajú o poklade zakopanom pod bránami väznice, vďaka čomu rodinní príslušní spájajú zo zištných dôvodov svoje sily.

 

Spoločne preto s rodinným domom nachádzajúcim sa blízko väznice odkúpia aj miestnu autoškolu. Tá je však samozrejme iba zámienkou na to, aby sa postupne prehrabali až k spomínanému pokladu. Z druhej strany barikády si už ale svoju cestu na slobodu (ala Prison Break na slovenský spôsob) prehrabáva väzeň Ján Koleník.

 

Prison Break na slovenský spôsob sa nevydaril. Autoškola je smutnou ukážkou našej seriálovej tvorby

 

Hneď v úvodných scénách sa tvorcovia pokúšajú divákov zabaviť naozaj čudesným druhom humoru. Napriek tomu, že si určite uvedomujú svoju cieľovú skupinu (nie, mladí diváci to nebudú), vo viacerých snahách o vtip v dialógoch vyslovene nevhodne zapájajú mierne vulgarizmy.

 

Tie by samozrejme nemuseli prekážať, keby do danej situácie pasovali. Problém je však v tom, že pôsobia veľmi silene a trápne. Rovnaké pokusy o humor sa prelínajú celou prvou epizódou, pričom sa do nich z nejakého dôvodu zakomponovávajú aj takzvané „slow-motion“ zábery na pohyby hlavných postáv doplnené známymi či menej známymi skladbami.

 

V spomalenej verzii prezentovaný tanec Juraja Kemku či zoskok 73-ročného herca Emila Horvátha ml. z balkóna väznice so sprievodnou zvučkou z Terminátora patria medzi množstvo scén, pri ktorých si človek túži radšej rukou zakrývať oči.

 

Prison Break na slovenský spôsob sa nevydaril. Autoškola je smutnou ukážkou našej seriálovej tvorby

 

Prvým svetlým zábleskom na scéne je mladá Dominika Morávková-Zeleníková, ktorá medzi bláznivé osadenstvo vnesie kúsok vítaného pokoja (po príchode sa totiž nezapája do žiadneho z dialógov).

 

Len kvôli jej prítomnosti ale predsa žiaden muž nebude sledovať ďalšie epizódy, rovnako ako ženy nebudú svoj čas nad seriálom strácať iba pre svaly Jána Koleníka. I keď, v druhom menovanom prípade si nie som úplne istý.

 

V každom prípade bude zaujímavé pozorovať vývoj sledovanosti Autoškoly, pretože po zhliadnutí prvej časti ľahko usúdiť, že seriál nemá mladých divákov sledujúcich zahraničnú produkciu typu HBO či Netflix čím zaujať.

 

Nevsádza na aktuálne a lákavé témy, ako napríklad Za Sklom, alebo na vzťahy a sex, ako Milenky, a nemá v sebe špecifický druh humoru a istej nostalgie, ako známi Susedia.

 

Prison Break na slovenský spôsob sa nevydaril. Autoškola je smutnou ukážkou našej seriálovej tvorby

 

Plusový bod by sa ale malo seriálu priznať za hlavnú skladbu od slovenskej trojice S Hudbou Vesmírnou (spomínaná Dominika Morávková-Zeleníková, Sorizzo, Marek). Toto zoskupenie nás už ale neraz presvedčilo, že ich piesne sú chytľavé, a tak sa ani nepredpokladalo, že by v prípade Autoškoly sklamali.

 

Z výslednej nízkej kvality by som v prvom rade vinil samotný námet, z ktorého sa v kombinácii s prezentovaným chabým humorom nedalo príliš veľa vydolovať.

 

Vzhľadom na menované negatíva prvej epizóde udeľujem dva body z desiatich. Rodinný formát je Autoškolou prelezený skrz na skrz a úspech pravdepodobne seriál získa len u starších ročníkov, nenáročných sledovateľov či najmenších divákov.

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Ohodnoť článok
27
Foto: TV Markíza