Disney na tom so svojimi live action adaptáciami animovaných klasík nie je najlepšie. Luskáčik kruto vyhorel a Dumbo zaostal ďaleko za očakávaniami. Návratu na vrchol teda dával nádej Aladin. Guy Ritchie síce už dávno nenatočil komerčný hit, hviezda Willa Smitha pomaly zhasína, no stále tu bola nádej na kvalitný dobrodružný veľkofilm. To, ako budeš vnímať tento remake bude ale veľmi závisieť na tom, aký máš vzťah k jeho predobrazu.

 

Zlodej Aladin sa pretĺka životom ako najlepšie dokáže. Jedného dňa sa zhodou okolností zamiluje do princeznej Jasmíny. Pri dobývaní jej srdca je však zatknutý a donútený záporákom Jafarom ukradnúť čarovnú lampu. Ale nechápem, prečo to sem vlastne píšem, keďže tento notoricky známy príbeh určite dobre poznáš.

 

Dobrou správou je, že Aladin sa vydaril. Vizuálne je opulentný, herecky sympatický a príbehovo nadčasový. Dôvodov, aby ho milovala súčasná generácia detí je mnoho. Už od začiatku je jasné, že tento počin nie je dielom nejakého rutinéra.

 

Aladin je vydareným dobrodružným filmom. Na svojho predchodcu však nemá (Recenzia)

 

Guy Ritchie je obrovský profesionál a aj keď v rámci disneyovského diktátu ubral na svojich trademarkoch, odviedol výbornú robotu. Možno aj preto, že viac, než na efektné predvádzanie svojich schopností sa sústredil na tradičný príbeh.

 

Jeho klasických autorských postupov ako extrémne spomaľovanie alebo čierny humor sa síce vo veľmi malej dávke dočkáš, no ide skôr o pripomenutie toho, kto šéfuje pľacu a nie relevantné výrazové prostriedky. Nie je to však na škodu. Agresívna audiovizuálna stránka a progresívne rozprávačské prvky Kráľa Artuša tentoraz správne odpočívajú. Ritchie sa totiž spolieha na čo najzrozumiteľnejšie a najprívetivejšie podanie príbehu.

 

Všetko je teda na svojom mieste a aj napriek trochu prepálenej dĺžke má film správne tempo a z divákov doluje požadované emócie. V mnohom takisto pomáha obsadenie. Neznáme tváre Mena Massoud a Naomi Scott majú dobrú chémiu, slušné herecké schopnosti a do svojich úloh sa typovo výborne hodia.

 

Aladin je vydareným dobrodružným filmom. Na svojho predchodcu však nemá (Recenzia)

 

Najviac pozornosti však na seba pochopiteľne strhne Will Smith. Bývalá najväčšia hviezda Hollywoodu valcuje ako za starých čias a jediné, čo ho brzdí sú (na takto veľký projekt) nie príliš vydarené počítačové kúzla a jeden podstatný fakt. V pôvodnom filme fungovala táto postava omnoho lepšie.

 

A tým sa dostávam k hlavnému problému tejto verzie. Animovaná predloha bola vo všetkom lepšia. Bez mučenia priznám, že spolu so Snehulienkou ide o moju najobľúbenejšiu disneyovku a celý čas som sa nevedel oprostiť od porovnávania.

 

Príbehové prvky teda kopírujú originál, no ku každému dejovému posunu sa dostávame trochu komplikovanejšie. Jágo, Abú a čarovný koberec nie sú ani zďaleka tak vtipné a roztomilé figúrky ako pred 26 rokmi.

 

Aladin je vydareným dobrodružným filmom. Na svojho predchodcu však nemá (Recenzia)

 

Muzikálovým číslam (mierne aktualizovaným starým aj tým čisto novým) chýba čaro animovanej štylizácie, rovnako ako doslovným citáciám ikonických pasáží. Stráca sa tak najmä originalita, ktorou stará verzia tak suverénne ohurovala (ničoho tak geniálneho ako lúpania banánov opicou premenenej na slona sa nedočkáš).

 

Ak však pôvodný hit nepoznáš naspamäť, nie je príliš vecí, ktoré sa dajú vytknúť. Ide totiž o výbornú rodinnú snímku typického disneyovského strihu, ktorú si decká užijú a dospelý doprovod sa nebude príliš často pozerať na hodinky. A to sa v tejto nepredvídateľnej dobe počíta. Záhadou je pre mňa akurát už zmienená kvalita niektorých trikov. 

 

Vo výsledku tu tak máme vydarenú rodinnú zábavu, ktorá sa síce pravdepodobne nestane nesmrteľnou klasikou, ale dokáže na dve hodinky spoľahlivo preniesť do svojho sveta a poctivo vyrozprávať jeden nestarnúci príbeh. 

 

Aladin je vydareným dobrodružným filmom. Na svojho predchodcu však nemá (Recenzia)

 

Aladin je za poslednú dobu najlepším hraným remakom klasických rozprávok. Svojich sedem z desiatich dávam najmä kvôli porovnaniu s nestarnúcou klasikou. Ak si na ňu však nepotrpíš alebo ju nepoznáš, môžeš si nejaký ten bodík veselo pripočítať.

 

Podobné dobrodružné eskapády totiž v súčasnosti dosť chýbajú. A ak sa k nim pridajú veľkofilmové production values, tak nie je nad čím váhať a neostáva ti nič iné, iba si Aladina užiť na čo najväčšom plátne s najlepším zvukom.

 

P.S.  Dabing sa najmä v spievaných pasážach opäť kruto nevydaril a absencia titulkovanej verzie je síce pochopiteľným, no o to bolestivejším rozhodnutím distribútora.

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Ohodnoť článok
9
Foto: Disney