Prvú sériu One Punch Mana som tento rok zhltol behom pár dní. Anime malo všetko. Úžasné postavy, premyslené rozširovanie sveta, atraktívnych hrdinov a ich schopnosti, poodhalenia tajomstiev a budúcich zvratov, obludné monštrá, humor a úžasnú animáciu. Na špičke ľadovca stál kráľ Saitama, ktorý prvú sériu pozdvihol na dokonalú úroveň. 

 

Avšak, tá druhá je sklamaním. Čakalo sa na ňu tri a pol roka, takže všetci rátali s minimálne rovnakou kvalitou. Pokazilo sa toho však nadmieru veľa. Začneme s príbehom. Narozdiel od 1. série nie sú prítomné žiadne one-off epizódy. Ide o jeden ucelený príbeh rozdelený na tri časti. Skáčeme medzi Saitamovou účasťou v turnaji bojových umení, lovom hrdinov v podaní démonického Garua a Monsters Association. 

Nedočkáš sa tak žiadnych cool jednorázoviek, ktoré zdobili prvú sériu. Tá sa viac venovala postavám než záporákom, zamerala sa na tie najzaujímavejšie charaktery a postupne budovala vzťahy medzi nimi, ako aj ich osobnosti. Veľkí záporáci prišli až na koniec. Nepotrebovali žiadny postupný build-up. Jednoducho dorazili na Zem a hrozili jej vyhubením. V tom dorazil Saitama a všetko vyriešil, zatiaľ čo ostatní cool hrdinovia predvádzali svoje schopnosti vo vedľajších súbojoch. Každá jedna epizóda bola úžasná a ponúkla niečo nové. 

 

2. séria One Punch Mana zaostala tou prvou, aj keď sme na jej kvalitu čakali 4 roky (Recenzia)

 

Tá druhá sa zamerala na Garoua, odvrhnutého študenta Silverfanga. Celý život trénoval, aby sa stal monštrom a poľoval tak na hrdinov. Je nesmierne nebezpečný a dokáže poraziť aj S-rank hrdinov. A aj keď ide o zaujímavú postavu a dokážeš sa s ňou stotožniť, dostala až príliš veľa vysvetľujúcich flashbackov. Tie len zbytočne naťahovali čas a viem si miesto niektorých predstaviť úplne iné scény. 

 

Nepotešilo ma ani, že Genos a Saitama sa rozdelili. Saitama trávil drvivú väčšinu svojho voľného času s Kingom a hral videohry. Iste, spoločne sa postarali o pár fajn scén, ale na spoločnú dynamiku s Genosom jednoducho King nemá. V ďalšom bode sa môžem odkázať len na moje subjektívne pocity, ale vôbec mi nesedelo, že Saitamu odpratali na turnaj bojových umení, aby Organizácia monštier mohla urobiť bordel a rozprášiť hrdinov.

 

Saitama mohol pokojne odpratať niekoľko veľkých monštier (turnaj sa mohol skončiť skôr), pričom tie by stále dosiahli svoj cieľ. Jeho vyšachovanie z hry takýmto lacným spôsobom ale vôbec nedáva zmysel. Ako aj predstavovačky a súboje všetkých bojovníkov, na ktorých veľmi rýchlo zabudneš a zase raz len naťahujú čas. 

 

2. séria One Punch Mana zaostala tou prvou, aj keď sme na jej kvalitu čakali 4 roky (Recenzia)

 

Celá séria funguje ako príprava na to, čo má prísť. Nekonečný build up ale slúži asi až tretej sérii, čo logicky zabíja celé napätie a timing. Tempo sa úplne rozbije, ak na ďalšie epizódy budeme čakať čo i len pár mesiacov, nie to ešte pár rokov, ako tomu bolo v prípade druhej série. Na jej konci sa totiž nič extrémne dôležité nestane. Neuzavrie sa jediná z troch hlavných liniek a Saitama počas celej série nepredvedie jediný úžasný súboj (zabudni na jeho kreácie a súboje z konca prvej série, tu všetko rieši jednou ranou a bez akýchkoľvek hlášok). 

 

Nemá žiadneho protivníka, a tak to aj vyzerá. Najsilnejší a zaujímaví hrdinovia sa stiahli do úzadia (priestor dostal len Metal Bat, a hneď bolo atraktivitu epizód cítiť) a tak potrebné, ešte dlhšie budované finále nikdy neprešlo. Bez vyvrcholenia bolo celé to budovanie úplne zbytočné a len tak zabilo veľa pozitívnych faktorov z minulej série. 

Sklamaním je aj animácia. O prvé časti sa postaralo štúdio Madhouse. Pre druhé sériu ich vystriedalo JC Staff, nehovoriac o tom, že sa vystriedal aj režisér. Animácie sú teraz menej plynulejšie, prítomného je viac statického obrazu a akcia už nie je taká dychberúca a originálna. 

 

2. séria One Punch Mana zaostala tou prvou, aj keď sme na jej kvalitu čakali 4 roky (Recenzia) 

2. séria One Punch Mana stojí za videnie. Už len kvôli tomu, aby si vedel, ako sa bude vyvíjať dej. Priprav sa však na výrazne chudobnejšiu animáciu, nudnejší dej, nekonečné budovanie finále, ktoré nikdy nepríde, nulový počet epických súbojov Saitamu (Garou ich má snáď dvojnásobne viac) a množstvo ďalších chybičiek a sklamaní. Garou je síce fajn záporák pre vedľajších hrdinov a predstavuje skutočné nebezpečenstvo, z hľadiska skutočnej hrozby je však príliš slabý a vzhľadom na to mu je venované až príliš veľké množstvo času.

 

2. sérii tak udeľujem silnejších šesť a pol bodu z desiatich. V tomto anime musia tvorcovia pracovať aj so Saitamom. V druhej sérii sa ho rozhodli postaviť mimo koľaj vždy, keď situáciu mohol vyriešiť. V prvej sérii to fungovalo v každom jednom prípade. Nikdy sa nedostavila nuda a ani stereotyp. Bohužiaľ, tá druhá sa nevie dať rady ani s tým, čo fungovalo naposledy. 

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Ohodnoť článok
4
Foto: Viz Media Europe