Prvý diel hororu To dorazil do kín v roku 2017 a zmazal všetky možné mysliteľné žánrové rekordy. Už vtedy sa počítalo s tým, že Andy Muschietti natočí aj prípadnú dvojku, avšak vo Warner Bros. si najprv chceli počkať na tržby. Tie boli vskutku impozantné. Navyše sa pridali aj spokojní kritici a diváci, takže Kapitole 2 už nič nestálo v ceste. Tento týždeň sa konečne dostáva aj do našich kín.

 

Od osudného leta roku 1988, kedy členovia Losers Club porazili tajomné zlo v podobe klauna Pennywisea, (Bill Skarsgård) ubehlo 27 rokov. Cesty hlavných hrdinov sa rozišli a v mestečku Derry ostal už len Mike (Isaiah Mustafa). Práve on bude tým, kto zvyšných členov opäť zavolá domov splniť dávnu prísahu. Pennywise sa totiž opäť prebúdza a nechystá sa vzdať tak ľahko.

 

It: Chapter 2 (Recenzia)

 

Po premiére prvého dielu som tvorcom v duchu veštil, že v prípade dvojky to budú mať o dosť ťažšie. Jednak museli zložiť podobne skvelý kasting ako v prípade detských hrdinov a tentokrát sa už nemôžu spoliehať na silný coming-of-age element a nostalgiu 80. rokov, ktorá v súčasností vďaka Stranger Things tak letí. Napriek tomu som nemal obavy, že by to Muschietti a spol. nezvládli a trailery mi dávali za pravdu. Ako to ale dopadlo v skutočnosti?

 

Začnem tým, že kasting sa opäť nesmierne vydaril. Herci sú skvele obsadení a presne takto som si predstavoval, že dospelí členovia Losers Club budú vyzerať a správať sa. Tomu pomáha aj fakt, že všetci zúčastnení sú veľmi schopní herci a svojim postavám dokážu vtlačiť život. Chémia medzi nimi funguje výborne, ich postavy si obľúbime a zaujíma nás, ako v príbehu dopadnú.

 

Z celkového obsadenia by som určite spomenul Jamesa McAvoya, Jessicu Chastain, Isaiaha Mustafu a hlavne Billa Hadera, ktorý baví a solídne hláškuje. Humor je fajn a väčšinou funkčný, hoci občas zbytočne rozbíja dramatické scény. Tvorcovia si tiež nenechali ujsť ani opätovné uvedenie mladých hrdinov, takže sa s nimi stretneme vo viacerých flashbackoch.

 

It: Chapter 2 (Recenzia)

 

Ich zaangažovanie do príbehu môže niekomu pripadať nadbytočné, ale podľa mňa celkom pekne dokresľuje charaktery jednotlivých postáv.  Navyše to ladí aj s centrálnym motívom snímky, ktorým sú spomienky a ich sila. Andy Muschietti je skúsený remeselník a dokazuje to aj v dvojke To. Po audiovizuálnej stránke sa tak rozhodne nie je na čo sťažovať.

 

Horšie to už je v navodení napätia či aspoň nejakého elementárneho znepokojenia. V tomto ohľade Muschietti tápal už v jednotke a v Kapitole 2 len pokračuje v načatom trende. S ľútosťou musím konštatovať, že kompletne všetky ľakačky sú predvídateľné a fungovať môžu naozaj len na niekoho, kto v živote nevidel žiadny horor.

 

Aj preto na mňa To funguje skôr ako taká svojská dark fantasy s hororovými prvkami. Muschietti tomuto dojmu napomáha aj hojným využívaním CGI, ktorého je oveľa viac než minule. Viem si predstaviť, že priaznivci subtílnejšieho strašenia tým budú otrávení, ale mne to zase až tak neprekážalo.

 

It: Chapter 2 (Recenzia)

 

Problém vidím skôr v scenári. Úvod je relatívne svižný, stretnutie starých známych má v sebe fajn emócie, ale potom začne film prešľapovať na mieste. V praxi to vyzerá tak, že členovia Losers Club sa poflakujú po meste, spomínajú a Pennywise na nich robí hlasné BAF efekty.

 

Všetky tieto scény sú síce natočené zručne, ale sú tiež veľmi schematické a po čase pôsobia až únavne. Samotný Pennywise v podaní Billa Skarsgårda je ale opäť skvele zahratým záporákom a scény si bez problémov kradne pre seba. Ale aj pri jeho postave vyvstáva niekoľko otáznikov.

 

Tak napríklad už z jednotky vieme, že Pennywise je mocná entita, ktorá dokáže manipulovať ostatnými, vytvárať desivé vízie či meniť podobu. Veľmi podivne však potom pôsobí jeho celková neschopnosť. Hlavným hrdinom vlastne takmer nikdy nehrozí žiadne reálne nebezpečenstvo, Pennywise ich proste trochu postraší a zmizne. Pritom má hneď niekoľko príležitostí, ako členov Losers Club poslať na druhý svet.

 

V jednotke sa klaun síce tiež správal podobne, ale v tom prípade sa to dalo obhájiť tým, že ohromne mocná zlá entita vo svojej pýche podcenila skupinu detí, a keď zistila, že sa jej dokážu postaviť, bolo už neskoro. Očakával by som však, že o 27 rokov im pôjde po krku trochu odhodlanejšie, obzvlášť, keď už vie, s kým má tú česť.

 

It: Chapter 2 (Recenzia)

 

Ako problematické vidím tiež to, že film má takmer tri hodiny. Našťastie je Muschietti vcelku zručný režisér, takže vyslovená nuda asi nehrozí, ale aj tak. Tri hodiny je skrátka príliš a po čase som už na ďalšiu CGI variáciu Pennywisea proste nebol príliš zvedavý. Scenárista Gary Dauberman (Mníška) toho totiž v jednom filme chcel stihnúť veľa. Oboznámiť nás s minulosťou samotného Pennywisea, psychologicky prekresliť postavy a vytvarovať ich vzájomné vzťahy a zavŕšiť všetky konflikty.

 

Vo výsledku tak nastáva paradox: Film vďaka svojej dĺžke pôsobí miestami repetitívne, resp. spôsobom, že príbeh sa nehýbe dopredu, ale niektoré prerody v správaní a charakteroch hrdinov sa uskutočnia až príliš rýchlo. Rovnako informácie o tom, čo je vlastne Pennywise/To zač, sa prebehnú dosť z rýchlika. 

 

It: Chapter 2 (Recenzia)

 

Možno máš pocit, že som až prehnane kritický, ale návštevu kina aj tak skôr odporúčam. Nejde o zlý horor a pokiaľ sa bavíme o klasickom mainstreame, tak rozhodne patrí k tomu lepšiemu. Pokiaľ sa ti jednotka páčila, je tu predpoklad, že oceníš aj druhú kapitolu. Pre mňa osobne je To: Kapitola 2 ekvivalentom prechádzky v strašidelnom zámku v lunaparku. Celkom ma baví obdivovať tie atrakcie, ale v skutočnosti sa nebojím a nejaký hlbší zážitok to vo mne nezanechá.

 

Celkovo teda musím povedať, že k určitému zostupu v kvalite došlo. Jednotka ťažila aj z nostalgie doby, vďačnej témy dospievania a zároveň mala jasný ťah na bránku a silnejšie emócie. Jej príbeh bol celistvý a držal pohromade. Kapitola 2 je rozbehnutá na viacero strán a niekedy je to ku škode veci. S hodnotením som celkom na vážkach. Je to buď silnejších šesť a pol boda z desiatich alebo slabších sedem bodov

 

It: Chapter 2 (Recenzia)

 

Čo povedať na záver? Ako celok patria dva diely To stále medzi najlepšie adaptácie Stephena Kinga. V rámci mainstreamových hororov ide stále o vysoký štandard a vysloveného sklamania sa asi obávať nemusíš.

 

Len treba mať na pamäti, že skôr než nejaký komplexný príbeh, pripomína To: Kapitola 2 spomenutú prechádzku v strašidelnej atrakcii. Je to fajn a pozerá sa na to príjemne, aj keď je to sem-tam už trochu preplácané. Ale zábava je to slušná. Pokiaľ si teda na podobné strašidelné atrakcie potrpíš.

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Ohodnoť článok
22