O tom, že Boyhood (rozhodol som sa ignorovať smiešny slovenský názov Chlapčenstvo a radšej používať originál) prepisuje dejiny kinematografie nie je žiadnych pochýb, nedosahuje to však prelomovými efektami alebo najotvorenejšou erotickou scénou, dokonca ani perfektnými akčnými scénami, príbeh je, paradoxne, zrejme tým najobyčajnejším, čo ste kedy v kine videli. To, o čom sa najviac hovorí je skutočnosť, že sa film nakrúcal neuveriteľných 12 rokov, štáb s hercami sa stretli každý rok na pár dní, aby posunuli príbeh dospievajúceho chlapca Masona o kus ďalej. Režisér Richard Linklater si takýmto konceptom mohol na seba upliesť celkom solídny bič, predsa len, do hlavnej postavy v roku 2002, kedy sa začalo s nakrúcaním, obsadil 5 ročného Ellara Coltranea, ktorý mohol byť v neskoršom období nevýraznou osobnosťou alebo zlým hercom.

 

Boyhood: Prinieslo 12 rokov nakrúcania skvelý film? (Recenzia)

 

Richard Linklater vo svojich filmoch vždy hľadá nové spôsoby využitia filmového média, vyzdvihuje všednosť života, príbehy s ktorými sa je jednoduché stotožniť a je fascinovaný premenou človeka v čase. V menšej miere to dokázal skvelou trilógiou Pred úsvitom/súmrakom/polnocou, akousi „prípravou“ či „skúškou“ na Boyhood, divák mal pri nej podobné pocity sledovania života skutočných ľudí pri ich všedných činnostiach a občas zabúdal, že ide o hercov.

 

Boyhood: Prinieslo 12 rokov nakrúcania skvelý film? (Recenzia)

 

Masona (Ellar Coltrane) spoznávame ako 5-ročného, svoj čas trávi klasickými detskými hrami, pričom naňho dohliada mama (Patricia Arquette) a staršia sestra Sam (režisérova dcéra Lorelei Linklater). Objavuje svet okolo seba, zažíva súrodenecké hádky a bitky, prvýkrát zaujato listuje katalógom ženského spodného prádla, či začína chodiť do školy. Roky však plynú a Masonovi začína hrubnúť hlas a tmavnúť vlasy, detskú nevinnosť striedajú prvé skúsenosti s alkoholom a drogami, zažíva prvú pusu a lásku, musí robiť rozhodnutia sám za seba a stať sa zodpovedným, predsa len, na konci filmu už nie je 5-ročný milý predškolák, ale dospelý 18-ročný muž. Jeho život však nie je žiadna veľká emocionálna horská dráha, nezažíva tragické udalosti alebo obrovské úspechy, Boyhood je príbehom obyčajného dospievania, ktoré však namiesto 12 rokov sledujeme v len takmer troch hodinách.

 

Boyhood: Prinieslo 12 rokov nakrúcania skvelý film? (Recenzia)

 

Na pozadí hlavnej línie zmeny Masona z dieťaťa na chlapca a z chlapca na dospelého muža sa odohrávajú aj menej nápadné, no o to viac zásadné premeny postáv. Otec (Linklaterov dvorný herec Ethan Hawke) s rodinou nežije, čo je zrejme dôvod, prečo sa Mason snaží väčšinu situácií nebrať úplne vážne. Napriek zdanlivej otcovej neprítomnosti sú práve ich spoločné scény tým najsilnejším, čo Boyhood ponúka. Ak chce ostať chlapcovým rodičom, musí prijať zodpovednosť za rodinu a opustiť život večne neprítomného flákača. Postupom rokov sa stane najväčšou Masonovou oporou, otcom majúcim vždy tú správnu radu, hovoriaci so synom úprimne. Na druhej strane stojí mama Olivia, vždy zodpovedná a starostlivá, snažiaca sa po večeroch vyštudovať školu a zabezpečiť svojim deťom lepší život. Nevyhne sa však chybám, okrem večných zmien zamestnania sa potýka s otrasnými novými partnermi, vedľa ktorých je aj otec nežijúci s rodinou tým klasickým správňákom a skutočným rodičom pre Masona.

 

Boyhood: Prinieslo 12 rokov nakrúcania skvelý film? (Recenzia)

 

Akokoľvek pateticky to zrejme bude znieť, Boyhood je natoľko skvelým a hypnotickým filmovým počinom, že pri jeho sledovaní zabudnete na všetky otázky ohľadom jeho vzniku, sledovanie hodiniek kvôli dlhšej stopáži alebo pripomienky k zdanlivo malej dramatickosti. Na prvý pohľad nedôležité situácie sa s postupom rokov stanú pre postavy zásadnými, rovnako ako rady otca a neúnavná snaha mamy. Pre život postáv nie sú dôležité veľké spoločenské zvraty, oveľa väčšiu váhu tu má nový Harry Potter, názory na Nolanovho Temného rytiera alebo množstvo iných popkultúrnych odkazov napomáhajúcim orientácii v čase. Vyzdvihnúť musím aj výborný soundtrack, ktorý filmu dodáva atmosferickosť cez interpretov ako Coldplay, The Hives, Bob Dylan, The Black Keys alebo Arcade Fire. Masona už nikdy neuvidíme znovu ako malé dieťa, Boyhood postupuje rovnako ako život neustále vpred a po konci filmu sa vo mne miesilo veľmi veľa pocitov, najsilnejšie však boli myšlienky o rýchlosti života a o tom, že som práve zrejme videl jeden z najlepších filmov môjho života.


Boyhood hľadajte vo svojich kinách pod názvom Chlapčenstvo už od 14. 8., no a mne nezostáva nič iné, než film ohodnotiť očakávanými 10/10.

 

Ohodnoť článok
2
Foto: boyhood facebook