Roger Ebert (1942-2013) je dodnes uznávanou autoritou v oblasti filmovej kritiky. Ako rázny mladík začínal v Chicago Sun-Times, kde písal nevídane svieže a zábavne kritiky, ktoré čitateľom neraz odhaľovali krásy filmového remesla. Ľudia ho radi čítali, pretože vedel písať o filmoch plnohodnotné ódy, a tie boli samy o sebe pre čitateľa umeleckým a inteligenčným pôžitkom. Ebert dokázal sofistikovaným prednesom prepísať obraz do akademického textu. Neskrýval v sebe kultúrny a filozofický rozhľad a nebál sa cynického humoru. Ak sa mu film nepáčil, nezdráhal sa svoje názory vykričať z plných pľúc a nešetriť pritom pejoratívnymi výrazmi. Naopak, jeho chválou si každý tvorca prišiel na svoje. Nositeľ Pulitzerovej ceny, uctievaný kritik, televízna celebrita, človek, ktorý „vie všetko najlepšie“, filmová legenda alebo večne sa usmievajúci starý pán čeliaci smrteľnej chorobe. Aj taký je Roger Ebert v dokumente Stevena Jamesa, Life Itself.

 

Svetoznámy filmový kritik Roger Ebert ožíva v inšpiratívnom dokumente Life Itself

 

Dokument je pre každého diváka inšpiratívnou cestou. Nemusíte milovať filmy, nemusíte ani zdieľať Ebertovu vášeň pre daný umelecký smer, no pri sledovaní jeho života poznáte, prečo bola preňho kinematografia niečím oveľa viac, než len zdrojom zábavy alebo odpočinku. Za obrazom jeho života sa ukrýva filozofia empatie, ktorú Ebert považoval za vrchol civilizácie.Žijeme v schránke priestoru a času. Filmy sú oknami do tejto schránky. Vďaka nim sme schopní nazrieť do iných myslí, nielen jednoduchou identifikáciou s postavami, aj keď to je tiež dôležité, ale hlavne videním sveta tak, ako ho vidí iný človek.“ Píše Ebert a dúfa v hlavné poslanie dobrého filmu, ktorý je schopný robiť ľudí lepšími. Nemusím veľmi preháňať, ak napíšem, že to isté je možné povedať aj o tomto dokumente. Ironicky, sám portrét Rogera Eberta tak nesie posolstvo, ktoré by podľa jeho filozofie, mala dobrá snímka obsahovať. Pri sledovaní človek nepremýšľa len o láske jedného kritika k filmom, premýšľa o živote ako takom. Istú vinu na tomto nesie aj skutočnosť, že  režisér Steven James skladá mozaiku Ebertovho života od jeho začiatkov až po jeho hospitalizáciu do nemocnice a blížiacu sa smrť. Do popredia sa potom dostávajú otázky smrteľnosti človeka, ohraničenosti života a ľudského postoja voči tejto nevyhnutnej  skutočnosti.

 

Značná časť dokumentu sa taktiež zameriava na komplexný vzťah Rogera Eberta s Geneom Siskelom, konkurenčným kritikom z Chicago Tribute. Obaja spolu uvádzali televíznu show a hodnotili svetovú kinematografiu, pričom zaužívali „palec hore“ a „palec dole“ ako hlavný znak ich kritiky. Aj napriek tomu, že sa obaja uvádzači často nemohli zniesť a behom nakrúcania do seba neraz detinsky rýpali, nikdy sa nerozišli v zlom. Naopak, v ich neskoršom veku sa dalo hovoriť skôr o skutočnom priateľstve a vzájomnom rešpekte.

 

Svetoznámy filmový kritik Roger Ebert ožíva v inšpiratívnom dokumente Life Itself

 

James v dokumente spovedá viacero ľudí, ktorí mali k Ebertovi bližšie, vrátane známych hviezd ako napríklad Martina Scorseseho a jeho rodiny. Tí nám často, a bez zbytočných superlatív, predstavujú človeka so všetkým, čo mu bolo vlastné. O Ebertovi sa tak dozvedáme aj celkom nelichotivé stránky jeho života, napríklad holdovanie alkoholu alebo arogantné vystupovanie. To však nijako nemení obraz skutočnej legendy, pretože divákovi je dopriate sledovať Eberta v pokročilom veku, kedy si uvedomuje svoje vlastné chyby, a to hlavne po manželstve s Chaz. To samé priznáva aj žena Genea Siskela, ktorá Eberta často nešetrí a s úsmevom na perách spomína na menej pekné skúsenosti so známym kritikom.

 

Life Itself je hodný svojho názvu a neponúka len pohľad na život známeho kritika, ale taktiež pohľad na život ako taký. Roger Ebert je podobne ako jeho portrét, inšpiratívnou, dojemnou, a duševne a inteligenčne zveľaďujúcou skúsenosťou pre každého diváka.      

 

 

 

 

 

 

 

Ohodnoť článok
0
Zdroj: www.theguardian.com