Niekedy máme chuť na jednoduchú tupú komédiu, inokedy na klasickú vyvražďovačku, potom zas na dojímavú drámu a občas na thriller s prímesou sci-fi či mysteriózna. Čo si však pustíme v prípade, kedy chceme potrápiť svoj mozog? Myslím, že Enemy je jedným z kandidátov na takýto zážitok.

 

Temný, ponurý a toľkokrát nepochopený - Enemy

 

Denis Villeneuve je kanadský režisér, ktorý nám v roku 2013 priniesol dva veľmi kvalitné filmy. Jedným z nich bol Prisoners, ktorý zozbieral hromadu ocenení. Druhým, častokrát prehliadaným filmom bolo práve Enemy. V oboch z nivh zažiaril Jake Gyllenhaal a dovolím si povedať, že práve  Enemy je filmom, akým je, aj kvôli jeho výkonu (predsa len, zahrať dve rovnaké a zároveň odlišné postavy vyžaduje talent). Vopred vás upozorňujem, že tento temný, hlboký, farebne ponurý film vám nepodá odpovede po prvom zhliadnutí. Nepodá vám odpovede dokonca ani po dvoch a pravdepodobne ani po troch. Pripravte sa, že pokiaľ máte v sebe aspoň kúsoček zvedavého človeka, tak rozmýšľaním nad jeho zmyslom strávite aj zopár hodín predtým, ako konečne zaspíte. Ak však na dlhé myšlienkové pochody nemáte čas, chuť, alebo si iba chcete overiť a porovnať vaše závery, posledná časť článku bude venovaná práve vysvetleniu symbolov, znakov, metafor a celkovej myšlienke filmu.

 

Adam (Jake Gyllenhaal) je profesorom histórie na univerzite v Toronte, do ktorého je celý príbeh filmu Enemy zasadený. Môžeme vidieť ponurý, stereotypný život, ktorý Adam vedie. Jeho prednášky o kolobehu udalostí vyzerajú nacvičené spamäti, jeho byt prázdny a ani jeho osobný život s priateľkou (Melanie Laurent) nevyzerá veľmi ružovo. Jedného dňa mu však kolega z univerzity odporučí film. Film, ktorý Adamovi zdanlivo zmení život. Uvidí v ňom svojho dvojníka, herca Anthonyho, ktorý je preňho úplným opakom svojej vlastnej osoby. Tehotná manželka (Sarah Gadon), pekný apartmán, kariéra herca. Dej sa začína vyostrovať, keď sa Adam snaží stretnúť s Anthonym a až hitchcockovsky poňaté skladanie skladačky začína naberať na zvláštnosti. Ako je možné, že obaja „Jakeovia" sa nikdy predtým nestretli, keď bývajú tak blízko? Čo znamenajú pavúky na jednom z coverov filmu? Čo je.... Mohol by som toho napísať ešte veľa, avšak už teraz začínam mať pocit, že vás oberám o mrazivosť, ktorú dostanete po zhliadnutí tejto štylisticky krásne vydláždenej cesty do režisérovho podvedomia. Preto, ak ste film ešte nepozerali, nasledujúci odsek vám radím nečítať. V dnešnej dobe je málo filmov, ktorých predčasné vysvetlenie by vás v budúcnosti  mohlo veľmi mrzieť.

 

Temný, ponurý a toľkokrát nepochopený - Enemy

 

Ak ste došli až do tohto odseku tak predpokladám, že film už máte za sebou. Ja viem. Slovo,  ktorým ho môžete označiť je trošku sprosté, ale výstižné. Mindfuck. Preto vás nebudem ďalej zdržiavať  a rovno sa pustím do interpretácie, ktorú sa budem snažiť aj patrične odôvodniť.

 

Existujú dvaja „Jakeovia"? Nie. Prevzali pavúky kontrolu nad svetom? Nie. Tak o čom to teda bolo? Na začiatok vám posuniem citát od samotného režiséra. „Basically, this movie is a documentary about my subconscious (smiech)... or a documentary about Jakes Gyllenhaal subconscious" (Tento film je v podstate dokument o mojom podvedomí... alebo skôr dokument o podvedomí Jakea Gyllenhaala). V inom interview nám prezradil ešte o kúsok viac a to:                  

„It's about  man who decide to leave his mistress, to go back to his pregnant wife, and we see the story from a subconscious point of view." (Je to o mužovi, ktorý sa rozhodne opustiť svoju milenku a vrátiť sa k svojej tehotnej manželke. Tento príbeh vidíme z pohľadu jeho podvedomia). Enemy, je príbehom chorého muža, ktorý má problém so záväzkom. Svojej žene bol neverný (Adamov rozhovor s matkou [Isabella Rossellini], kde poznamenala, že má problém ostať s jednou ženou, alebo hysterický záchvat Anthonyho manželky Helen, keď sa opýtala či sa zase vída s inou), pri prvom náznaku pokušenia začne pochybovať (pamätáte si scénu z autobusu, kedy Anthony očami vyzliekal „Adamovu priateľku", alebo scénu, kde sa Adam otočil za sporo odetou slečnou predtým, ako vošiel do hotelovej izby). Je to súboj svedomia, kedy sa Adam snaží zbaviť tohto zlozvyku, čo mu na prvý pohľad vyjde, keď má Anthony nehodu s Adamovou priateľkou. Avšak naozaj sa mu to podarí?  Posledná scéna tohto filmu, vydesila hádam každého. Čo to však znamená? V prvých minútach filmu vidíme zábery z miesta, ktoré vyzerá ako nejaký zvláštny bordel, v ktorom sa nachádza Anthony. Je viac ako jasné, že kľúč, na ktorý sa Adam v posledných minútach pozerá, je kľúč práve do onoho klubu (vrátnik mu povedal, že sa vymenili zámky). Aj po metaforickom zabití jeho zlého/neverného ja, sa pri prvom náznaku pokušenia nevie ovládnuť a jeho veta o tom, že má na večer plány, to iba nasvedčuje.

 

Temný, ponurý a toľkokrát nepochopený - Enemy

 

Stále vám však vŕtajú hlavou pavúky? Pavúky v tomto filme reprezentujú ženy a následnú nadvládu. Vo zvieracej ríši sa pavúčie samičky oddávajú páreniu a následne pavúčieho samčeka obmotajú do siete a zabijú. Po rozhovore s matkou môžeme vidieť nad Torontom pochodovať obrovského pavúka. Je náhoda, že práve v Toronte sa nachádza veľká skulptúra s názvom mother spider? Scéna, keď vidíme ženu v sex klube ako pavúka pristúpi topánkou, nám to celé podčiarkuje. Adam/Anthony/Jake sa nechce viazať a nedokáže prijať fakt, že musí zostať s jednou ženou do konca života, keďže nedokáže zniesť nadvládu niekoho nad jeho osobou (jeho prednáška o diktatúre sa k tomu hodí dokonale). Poslednou otázkou ostáva jeho pohľad na svoju pavúčiu manželku, z ktorého sála istý pokoj, ba až prijatie samého seba. Adamova prednáška na začiatku tvrdí „It's important to remember that this is a pattern that repeats itself" a „..all the great world events happen twice, first time it was a tragedy, second time it's a farce" (Je dôležité si zapamätať, že je to vzor, ktorý sa opakuje - všetky veľké svetové udalosti sa udiali dvakrát, prvýkrát to bola tragédia, druhýkrát fraška). Dôkazy toho, že film sa zamýšľa aj nad formou diktatúry v rámci medziľudského spolužitia tiež napovedá maľba muža, ktorý ukazuje fašistický pozdrav.

 

Strach zo žien je znázornený vo videopožičovni, kedy vidíme plagát filmu Attack of the 50 foot women a jeho nemožnosť života s jednou ženou nám tiež naznačuje pieseň, ktorá hrá v rovnakej scéne s názvom the cheater.

 

Tak čo, súhlasíte s takouto teóriou? Ak nie, kľudne sa s vaším vysvetlením podeľte v komentároch.

 

 

Ohodnoť článok
68
Zdroj: youtube.com, shoton35.com, imdb.com