Čím viac sa začnete zaujímať o filmy z opačnej strany, tej technickej, tým viac si začnete uvedomovať, koľko pomerne neznámych Slovákov a Čechov sa pričinilo o výsledný materiál nespočetného množstva hollywoodskych filmov. Veď len ja sám pochádzam z malého mesta Handlová, kde sa narodil v súčasnosti 33-ročný držiteľ Oscara či BAFTA za vizuálne efekty, Vlado Valovič. Ten si ale zaslúži svoj vlastný článok, takže sa presunieme k tomu, prečo ste si tento článok otvorili.

 

Jan Pinkava sa narodil 21. júna 1963 vo vtedajšom Československu, no už o šesť rokov neskôr emigroval spolu s rodičmi do Veľkej Británie, kde získal občianstvo, no bez toho, aby stratil to české. Pre zaujímavosť, jeho otec bol básnik, spisovateľ, psychológ a polyhistor vystupujúci pod pseudonymom Jan Křesadlo. Láska k animovaným filmom ho uchvátila už v ranom veku a na Vianoce roku 1975 dostal svoju prvú 8mm kameru, na ktorej začal experimentovať so stop motion technikou natáčania 3D animovaných príbehov. Už na strednej škole sa naplno prejavil jeho záujem o výtvarné umenia a v roku 1980 (len ako sedemnásť ročný!) vyhral celoštátnu súťaž BBC so svojim krátkym animovaným filmom The Rainbow. Ten v roku 2001 vtedajší moderátori súťaže Michael Rodd a Brian Trueman označili za „jediné, takmer profesionálne dielo v histórií súťaže“ (1969-1984). Aj napriek jeho veľkému úspechu by ste The Rainbow na internete hľadali bohužiaľ márne.

 

Vyštudoval University of Wales v Aberystwythe, kde úspešne získal doktorát z oblasti informatiky. Po ukončení štúdia sa začal venovať počítačovej animácii naplno, zamestnal sa v Londýne v Digital Pictures, ktorá sa v tej dobe špecializovala na televízne reklamy. Jeho potenciál a schopnosti ale ďaleko presahovali hranice televíznych reklám a v roku 1993 ho samo oslovilo ikonické štúdio Pixar a ponúklo mu prácu, ktorú okamžite prijal a presťahoval sa do USA. Paradoxne, aj napriek tomu, že opustil Londýn, aby sa naplno rozvíjal nielen v reklamách, jeho prvá práca v Pixare bola práve na reklame Arrows pre Listerine, na ktorej ale zapracoval najviac ako mohol a v roku 1994 za ňu získal cennú Gold Clio Award.

 

 

Do roku 1997 pracoval na krátkometrážnom animáku Geriƒ's Game, ktorý sa stretol s veľmi pozitívnou kritikou nielen odborníkov, ale aj divákov a o rok neskôr mu vyniesol (okrem množstva iných cien) aj Oscara za najlepší krátkometrážny animovaný snímok. Toho preberal priamo v deň narodenín svojej matky a počas príhovoru jej poslal český odkaz: „...Mami, to maš k narozeninám. That means Happy birthday, Mom. It's her birthday today. Thank you.“ (celý prepis ďakovnej reči, vzhľadom na fakt, že záznam na internete nenájdete, si môžete prečítať tu).

 

 

V roku 1998 vytvoril so skupinou dobrovoľníkov priamo počas Ottawa International Animation Festival (OIAF) krátkometrážny film 67 Aluminium Plates, v ktorom ukázal svoj zmysel pre čistú prácu technikou stop motion. Jeden a pol minútu trvajúci film premietli posledný večer festivalu. Pozrieť si ho môžete na tomto odkaze. Okrem iného v tomto roku pracoval aj na animáku Život Chrobáka a roku 1999 zastával pri Toy Story 2 úlohu story artistu. Práva vďaka jeho pozícii si môžete na videu nižšie všimnúť, že sa mu podarilo presadiť postavu Geriho z vyššie spomínaného animáku priamo po pokračovania prvého celovečerného animovaného filmu. V ňom staručký Geri vystupuje ako opravár hračiek.

 

 

Od roku 2000 začína pracovať na svojom prvom celovečernom animáku Ratatouille o potkanovi, ktorý sa chce stať kuchárom v Paríži. Túto veľmi originálnu a európsky zakotvenú zápletku sa mu podarilo úspešne presadiť aj vo vedení Pixaru, pre ktorý sa malo okrem iného jednať aj o prvú snímku, ktorá nebude vytvorená pod záštitou (po vypršaní zmluvy) Disney. Najväčšia facka ale prišla v momente, keď sa Disney vykašľalo na novú dohodu a rovno si kúpilo celý Pixar. Písal sa rok 2006 a v tom čase už bol animák vybavený kompletnými kulisami, postavami, hlavnou dejovou líniou a taktiež možnosťami vývoja deja. Disney ale bez udania akéhokoľvek dôvodu Pinkavu z pozície hlavného režiséra odvolalo a dosadilo miesto neho Brada Birda. Ten podľa svojich slov scenár takmer kompletne prepísal, no neskôr prehlásil že len pozmenil dôraz zápletky a pridal do nej svoje vlastné prvky. Každopádne Bird autorstvo Pinkavovi v každom rozhovore neupiera a v titulkoch je uvedený dokonca ako prvý zo spoluautorov deja. Kuriózne, status spolurežiséra je v titulkoch uvedený samostatne malým písmom. Po tomto pixarovskom fiasku dal okamžite výpoveď. 

 

Jan Pinkava, český animátor a držiteľ Oscara, ktorého Disney pripravilo o všetko

 

Všetci vieme, že Ratatouillie sa stretol s obrovským úspechom a v roku 2008 získal aj Oscara za najlepší animovaný film a ďalšie štyri nominácie, pričom Pinkava bol uvedený pri kategóriách za scenár a námet. Opäť si kuriózne sošku odniesol iba Brad Bird, keďže on bol predsa režisérom. Dodnes sa Jan k celej záležitosti vyjadruje len diplomatickým „bez komentára“. Začal pracovať v štúdiu LAIKA, kde sa ako režisér podieľal na animovanej snímke Little White Lie. Po nezhodách ale štúdio v roku 2011 opustil a my sa o ňom dozvedáme iba prostredníctvom krátkometrážnych animákov Windy Day (2013) a Buggy Night (2014). Jan Pinkava je tak, bohužiaľ, stelesnený príklad toho, že práca v najznámejšom štúdiu tvoriacom „radosť a úsmev“ nemusí dopadnúť najlepšie. Dúfame ale, že sa celovečerného animáku od Pinkavu ešte dočkáme a on im v ňom ukáže, akú veľkú chybu urobili. Len do toho!

  

Ohodnoť článok
24
Zdroj: csfd.cz, IMDb.com, wikipedia.org
Foto: youtube