Minulý týždeň sa v Prahe uskutočnil populárny Prague Pride, na ktorom sa zúčastnili tisícky a tisícky ľudí. Aj napriek tomu, že sa našla hŕstka protestujúcich (napríklad dvojica nižších pseudo-hip-hop komických mládencov, strážená skupinkou policajtov, z ktorých jeden hlásal cez megafón únavné prikázania, zatiaľ čo ten druhý zvieral kartón s nápisom Česká republika nie je Sodoma), pochod samotný nemal vôbec atmosféru akéhokoľvek boja za solidaritu homosexuálov. Naopak, zdalo sa, že boj je dávno vyhratý.  Išlo skôr o zábavu a o dodatočné prejavenie podpory z radov nielen homosexuálov, ale aj ostatných domácich a zahraničných obyvateľov. S udalosťou súvisí v neposlednom rade aj znovuuvedenie minuloročného britského hitu Pride (2014). Film, ktorý sa azda stane (alebo sa už dokonca stal) klasickým dielom navždy spojeným s pochodmi po celom svete.

 

Britský hit Pride si dozaista nájde svojich fanúšikov nielen medzi homosexuálnymi divákmi (Tip na film)

 

Píše sa rok 1984 a združenie baníkov (National Union of Mineworkers) vyhlásilo štrajk kvôli nastaveným obmedzeniam, znižovaniu dotácií a nezamestnanosti za vlády premiérky Margaret Thatcherovej. Pretože baníkov v ich urputnom boji verejnosť dvakrát nepodporuje, sú šikanovaní políciou a ich podmienky ostávajú ignorované, nájde sa v spoločnosti jedna skupina ľudí, ktorým sú dané pocity frustrácie a odmietania rovnako veľmi blízke. Homosexuáli.

 

Film Pride ani tak nerozpráva o politike, ako skôr o jednotlivých ľuďoch a ich postavení v odmietavej a zmätenej spoločnosti. Aj napriek tomu, že ide o príbeh z obdobia vážnych spoločenských zmien v Británii, bojov za identitu a solidaritu, film rozpráva príbeh s odľahčeným pohľadom na svet očami voľnomyšlienkárskeho gaya (alebo lesby).

 

Britský hit Pride si dozaista nájde svojich fanúšikov nielen medzi homosexuálnymi divákmi (Tip na film)

 

Sledujeme partiu ľudí, ktorí sa rozhodli založiť spolok s netypickým názvom LGSM (Lesbians and Gays Support the Miners - Lesby a gayovia podporujú baníkov), aby podporili boj baníkov. Samozrejme, že britská verejnosť 80. rokov sa na homosexuálov pozerala asi tak, ako tá súčasná slovenská, a preto si zrejme ľahko predstavíme, s akými problémami sa otvorene prezentujúci gayovia a lesby musia stretávať. Dajme tomu, že zmývanie nápisov „buzeranti“ na stene ich kníhkupectva s rovnako revolučným názvom Gay´s the word, je skôr každodennou rutinnou.

 

Film je predovšetkým zmesou smiechu a sĺz. Rovnako ako veľmi populárny Nedotknuteľní (2011), je aj Pride hlavne o dobrej nálade, humore a optimizme, ktoré dokážu zbúrať steny predsudkov a homofóbie. Stretnutie úzkoprsých malomeštiackych baníkov s londýnskymi homosexuálmi je skvelou scénou spoločenského obrazu, kde sú obe strany systémom zatracované, no napriek tomu na seba pozerajú s nedôverou, dokonca s odporom. Cesta k spojitosti je však jednoduchšia, než by si jeden pomyslel.

 

Britský hit Pride si dozaista nájde svojich fanúšikov nielen medzi homosexuálnymi divákmi (Tip na film)

 

Mohlo by sa zdať, že dielo si svojím širokým záberom s množstvom postáv a ich osobných príbehov, berie na zreteľ viac, než môže z rozprávačského hľadiska uniesť. No aj napriek tomu sa o každú jednu postavu staráme. Každá situácia v sebe nesie emočný náboj, ktorý diváka zasiahne presne na tom správnom mieste. Scenár je skvelo vystavaný a funguje na jednotku. Dynamika rozprávania, dejové obraty, humor aj dráma, všetko má ten správny pomer, aby sa dosiahlo skvelého výsledku. Ďalším prvkom hodným vyzdvihnutia je úžasný soundtrack, ktorý skvelo dopomáha k vytvoreniu homosexuálnej komunity a jej nezameniteľného elánu.

 

Pride jednoducho funguje a stáva sa, nebojím sa povedať, jedným z najlepších filmov roku 2014, ktorý by si azda už aj vydobyl svoje kultové miesto.

Ohodnoť článok
1
Zdroj: www.imdb.com