Šuškanie na fórach, prvé veľmi príjemné a prekvapivé ohlasy, pútavý trailer a synopsa... nuž, musel som to skúsiť. A tak som si zapol pilot a neveriacky čumel na to, ako mi mohlo niečo takéto prejsť pomedzi prsty. V dnešnej dobe je skutočne ťažké rozhrabúvať rukami tony televíznej produkcie, najmä v prípade, že chcete len to najlepšie. Vzniká toho totiž enormne veľa, a tak je veľká šanca, že projekty ako Mr. Robot jednoducho prehliadnete. V tomto prípade by ste ale urobili veľkú, veľmi veľkú chybu. 

V hlavnej úlohe Rami Malek ako Elliot Anderson, mladík trpiaci poruchou správania známou ako Aspbergerov syndróm. Je pre neho naozaj náročné nadväzovať vzťahy s novými ľuďmi a s tými, ktorými je obklopený, má problém komunikovať a jeho realita je istým spôsobom odlišná od tej našej. Navštevuje preto psychologičku Kristu, ktorú postupne akceptoval do svojho kruhu priateľov. V normálnom živote pracuje ako bezpečnostný inžinier v spoločnosti Allsafe, ktorá prostredníctvom outsourcingu poskytuje svoje služby multi-národnej korporácii s názvom E Corp. Vo svojom súkromnom živote je veľmi skúseným hackerom, ktorý spoznáva ľudí tým, že sa im dostane do mailboxov či účtov na facebooku alebo zoznamiek. Takto nejako by sme vás mohli zasvätiť do deja, ktorý v priebehu 10 epizód prvej série párkrát ohne svoju podstatu, prinesie množstvo veľkých, ale i menších zvratov a donúti vás vžiť sa doň. 


Mr. Robot poskytol skrz kritiku spoločnosti takmer dokonalú psychologickú drámu (Recenzia)

 

Elliotov život sa v istom okamihu rázne zmení, pričom táto zmena bude mať za následok pád spoločnosti, respektíve jeho predzvesť. Je to práva spoločnosť, ktorú skrz oči a myšlienky Elliota vnímame v rovniciach, v akých sme o nej možno ešte nerozmýšľali, respektíve sme pred nimi zakrývali pohľad. Kritika spoločnosti, médií, oligarchov, bohatých konglomerátov obchodných spoločností a všetkého, čo si pod týmito pojmami predstavíte. Tým sa budete pretĺkať počas celej stopáže prvej série, ktorú by som dokázal zhliadnuť na jeden raz. Dej je pútavý, ťaživá, miestami až depresívna atmosféra psychicky chorého chlapca a diabolského, šedivého sveta exponenciálne rastie s Elliotovou snahou niečo s ním spraviť. So svetom, ale aj so sebou samým a s démonmi, ktorí mu sedia na pleci už dlhé roky. 

 

Showrunner (režisér aj scenárista) Sam Esmail neskrýva inšpiráciu v mnohých filmoch, ktoré kľúčovým spôsobom dotvárali image kinematografie podobných žánrov. Kvôli spoilerom ale vynechám ich názvy. Už po pár epizódach aj sami prídete aspoň na jeden z nich, a to nielen vďaka scenáru a dejovým zvratom. Mr. Robot sa vás pokúsi zmiasť každou jednou epizódou, hneď niekoľkými postavami a dokonca aj navonok vopred evidentnými a nemennými faktami. Tie sa ale zmenia šmahom ruky. Seriál vyvoláva oveľa viac otázok, než prináša odpovedí, no a vašou úlohou je v prvom rade vnímať to očami Elliota. Vžiť sa do neho, prežívať jeho emocionálne šoky, siahnuť si spoločne s ním na jeho psychické dno a ponoriť sa tajov a nejasností, ktoré so sebou prináša každá jedna ďalšia scéna.

 

Mr. Robot poskytol skrz kritiku spoločnosti takmer dokonalú psychologickú drámu (Recenzia)

 

Niekto by mohol povedať, že hlavný dejový twist je až príliš okatý a jeho existenciu si divák uvedomí až príliš skoro, no po hlbšom zamyslení sa pochopíte, že taký bol aj zámer tvorcov. Samotná postava Elliota nás vo finále vyzýva k pomoci, pýta sa nás, či sme o tom celý čas vedeli a naráža do neviditeľných stien paranoje, pred ktorou ho nemôže skutočne nik ochrániť. Divák dostáva jasné aj menej jasné narážky na to, čo je skutočne vo veci, na to, čo je skutočné a čo nie, no vo finále sa to aj tak všetko zmení a vďaka brilantnému scenáru a úžasnému finále si človek skutočne nemôže byť istý, čo reálne je a čo je len výplod Elliotovej mysle.

 

Spomínaný hlavný dejový zvrat som teda viac ako  divák sledoval ako Elliotov imaginárny priateľ, ktorý vníma jeho bolesť, no nedokáže pochopiť, čo sa v ňom po obrovskom šoku začína diať. Príbeh nás od začiatku mal pripraviť na niečo, o čom sme všetci mali vedieť dávno predtým, než to zistil Elliot, a to hlavne za účelom emocionálneho vypätia. Sam Esmail už potom mohol hravo pokračovať v premise budovania psychologického thrilleru, ktorý je zároveň nabitý dramatickými prvkami, a to všetko na pozadí úžasne napísaných postáv a dialógov. 

 

V tom, aby nás dej neprestával nudiť a vťahoval nás stále hlbšie a hlbšie, pomáhajú scenáru aj úžasní herci. Skutočne nemám ani jednu výčitku... teda, tuším, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Občas mi totiž vadila Portia Doubleday čoby Elliotova kamarátka z detstva Angela, no všetko mi to vynahradil Rami Malek (ak vám učaril rovnako ako mne, zahrajte si aj hru Until Dawn, kde vystupuje) a jeho geniálny výkon. Jednoducho povedané, Rami sa pre túto rolu narodil. Vidíte to na jeho gestikulácii, jeho hlase, ktorý je pre túto postavu úplne dokonalý, jeho reči tela či mimike. Hanbiť sa nemusí rozhodne ani Martin Wallström stvárňujúci „antagonistu“ Tyrella Wellicka, no a zabudnúť nemôžeme na skvelého Christiana Slatera, ktorý urobil všetko pre to, aby bola jeho postava uveriteľná. Záverečný diel, nakoniec, hovorí sám za seba. 

 

Mr. Robot poskytol skrz kritiku spoločnosti takmer dokonalú psychologickú drámu (Recenzia)

 

V niektorých prípadoch je ale cítiť, že sa nás tvorcovia snažia za každú cenu šokovať a nie vždy to potom funguje tak, ako by malo. V konečnom dôsledku skončí divák na pochybách, plný nejasností a po 10 epizódach plných hackovania a spoznávania Elliota spoločne s Elliotom samým až nebezpečne hladný po ďalšom malom rozuzlení. Nie, rozhodne nebažím po tom, aby sa to rýchlo skončilo. Mr. Robot má našliapnuté k úžasným 4-5 sériám (takýto počet udal pred pár dňami Sam Esmail) plných psychologického teroru, nečakaných zápletiek a dúfajme, že aj ďalších skvelých hereckých výkonov. Nabudúce bude ale lepšie, keď sa dej sústredí len na to najpodstatnejšie a rozhodne by nevadilo viac hackovania, keďže práve to dokázalo diváka (teda mňa) zakaždým prinútiť zbystriť pozornosť. Inými slovami, tento aspekt seriálu patril rozhodne medzi tie najlepšie a hoci by niekto mohol tvrdiť, že sa ho scenáristi postupom času zbavili, respektíve ho odsunuli na vedľajšiu koľaj, dej jasne vytýčil, prečo ho je v ďalšom priebehu menej a menej.

 

Osobne až na pár maličkostí a niekoľko slabších epizód či skôr sekvencií a dejových odbočiek (všetky ale stále mali svoj zmysel) nemám čo tomuto seriálu vytknúť. Elliot je úžasná postava, ktorá nám najbližšie roky bude pripravovať azda najviac mind-fuck seriálových momentov vôbec, no a ak si scenárista a showrunner Sam Esmail udrží vo svojich rukách enormnú kvalitu tohto psychologického počinu roka, nám neostáva nič iné, než zase smutne čakať mnoho mesiacov na druhú sériu. 9/10.

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Ohodnoť článok
9