Zdravíme, v prvom rade vám chceme poďakovať za to, že ste si na nás našli čas. Začneme klasicky, našim čitateľom teda môžete v krátkosti predstaviť to, čo robíte, a samozrejme samého seba. 

Vďaka je na mojej strane za možnosť poskytnúť čitateľom malú exkurziu do vizuálnych efektov. Som rodák z Handlovej, ale posledné roky som pracoval a žil striedavo v Prahe a v Londýne, kde som aj študoval Vfx. Momentálne žijem v Kanade, vo Vancouveri. Tento týždeň som práve začal pracovať v novej práci - v štúdiu Double Negative, ktoré má na svedomí filmy, ako Batman Dark Knight, Dark Knight Rises, Inception, John Carter, Interstellar, Ant-Man, Iron Man 2 a veľa iných. Práca, ktorú robím, sa nazýva Compositing, čiže ako compositor som posledný článok v reťazci vizuálnych efektov. Ten, čo zoberie všetky vrstvy (natočené, počítačovo generované atď…. ) a spojí ich dokopy tak, aby spolu ladili a vyzerali ako jeden celok. Ja to nazývam fotomontáž v pohybe. Akurát trochu zložitejšie.


Kde momentálne pracujete a v čom teda spočíva náplň tejto práce? 
Prvých 10 mesiacov tohto roka som robil na filme pre Disney - The Finest Hours. Príbeh podľa skutočnej udalosti… s malou a veľkou loďou. K tomu patrí samozrejme veľmi veľa vody, búrka, sneh, dážď atď... Bol som zodpovedný za celú jednu dennú sekvenciu, vzhľad, vizuálne koncepty, rôzne nástroje, ktoré zjednodušovali výrobu v tíme, pomáhal som juniorom s vecami, ktoré neboli schopní vyriešiť atď. Najťažšie bolo vytvoriť ozajstný pocit reálnej vody, aby voda, vlny, pena a loď mali správnu mierku a ten správny pocit veľkosti. Vyžadovalo to sledovať veľké množstvo referencií oceánov, lodí, tankerov, no proste všetkého, čo by nám nejako priblížilo podobnú atmosféru.

 

Oscarový Slovák Vladimír Valovič, strojca efektov pre Guardians of the Galaxy, Gravity či Harryho Pottera (Rozhovor)


Niektorí naši čitatelia možno nepoznajú pojmy ako VFX, CGI či practical effects. Mohli by ste pre nich vysvetliť základné rozdiely a podstatu ich tvorby jednotlivých druhov trikov a efektov? Z prvej ruky to znie vždy zaujímavejšie ako z wikipedie. 

VFX je skratka pre Vizuálne efekty. To sú všetky viditeľné aj neviditeľné efekty, čo sa dorábajú v počítači. Typický viditeľný efekt je napríklad Transformer, neviditeľný efekt je retuš nôh (chlapa na vozíku) vo filme Forrest Gump. Existujú zhruba 30 rokov, odkedy prvé počítače zvládli tieto úkony.

 

Practical effects sú naopak všetky efekty, ktoré sa natočia priamo pri natáčaní. Dobrým príkladom na praktické efekty je už spomínaný film Batman - Dark Knight od režiséra Christophera Nolana. V tomto filme je niekoľko skvelých ukážok practical effects (napríklad taký výbuch nemocnice či prevrátenie kamiónu s Jokerom. Batpod (motorka), na ktorej Batman jazdil, bola reálne skonštruovaná rovnako ako Batmobile a jazdila… Jediné, čo sa pri jazde na motorke robilo CG, bol Batmanov plášť, aby sa náhodou nezamotal medzi kolesá.

 

CGI (Computer Generated Imagery, alebo Computer Graphic Image), ako už zo samotného názvu vyplýva, je obrázok generovaný počítačom. Môže to byť budova, auto, nadprirodzené bytosti, vesmírne lode, roboti, ale aj čokoláda či jogurt v reklamách, ktoré môžete denne vidieť v TV. Prakticky je to niečo, čo nejde natočiť (alebo by to bolo náročné či nákladné) a musí sa digitálne vložiť do natočeného obrazu. Je potom ešte výraz Full CG záber. To sú zábery vo filme, ktoré sú celé urobené na počítači a nemajú žiadny natočený element. Ak tam treba hercov, tak sú urobení ako digitálni náhradníci hercov (tzv. Digi Doubles). Dnes sa už veľa režisérov spolieha na VFX a zabúdajú kvalitne pripraviť podklad pre vfx. Practical effects majú stále veľkú a dôležitú úlohu. Ideálna je preto kombinácia praktických aj vizuálnych efektov. Vtedy je potom výsledok najlepší. Kto sa spolieha iba na počítače, často zistí, že to nie je tá správna cesta. V drvivej väčšine ale dosť neskoro.

 

Pred 10 rokmi ste odišli študovať do Londýna. Aké náročné pre vás bolo zvykať si na nové prostredie a financovať si takú prestížnu školu, akou je Escape Studious? 

Financovanie bolo náročné a do dnešného dňa platím úvery za tu školu. Vôbec sa za to nehanbím, aj keď dnes by som to už možno riešil ináč. Bolo dosť ťažké učiť sa v angličtine tak ťažkú tému ako sú VFX, ktorá nie je jednoduchá ani v rodnom jazyku. Plus si stíhať zapisovať v reálnom čase poznámky a zároveň to všetko aj aplikovať v počítači a stíhať s ostatnými… Ďalšia vec je, že ja som v Londýne nebýval, ale dochádzal som 2 hodiny denne tam a 2 hodiny naspäť vlakom. To veľa mojich spolužiakov nechápalo, ale ja som mal na to viac pádnych dôvodov a ten čas som aspoň využil na čítanie odbornej literatúry o vfx. 

 

Oscarový Slovák Vladimír Valovič, strojca efektov pre Guardians of the Galaxy, Gravity či Harryho Pottera (Rozhovor)

 

Aké dlhé a náročné bolo štúdium? Získali ste nejaké pracovné ponuky aj počas tohto obdobia? 

Škola trvala 6 mesiacov, keďže som si zobral oba kurzy (3D aj 2D compositing). Až po škole som si vybral smer compositing. Počas toho obdobia som bol rád, že som rád, keďže ako som písal, 4 hodiny v ideálnom prípade trvala cesta a 8 hodín škola. Večer po škole ešte doma opakovať a pracovať na veciach z dňa, aby som to nezabudol.

 

Ak by si vás ľudia vyhľadali cez Google, do očí by im asi udreli správy o tom, že ste držiteľom cien Oscar či Bafta, ktorých význam a prestíž je známa každému čitateľovi. Prezradíte im, za čo konkrétne ste tieto dve ocenenia dostali?

Bafty získali dva filmy, na ktorých som robil: Harry Potter a Gravity. Oscara iba Gravity. Harry Potter a aj Guardians of the Galaxy boli rovnako nominované na Oscara. Lincoln, na ktorom som robil, mal dokonca 12 nominácií na Oscara, samozrejme nie na VFX, lebo tých efektov tam bolo minimálne, ale i tak to poteší. Aby som ale uviedol veci na pravú mieru, Oscara za Gravity som nezískal ja, získal ho VFX tím na čele s vfx supervisorom Timom Webberom a ja som bol len jedno malé koliesko v tej stavebnici. Pomáhal som na jednom zábere, lebo viac mi nedovolil čas a musel som sa vrátiť do Prahy


Pokiaľ máme správne informácie, pri Gravity od Cuaróna to bolo časovo náročné, že? Práve ste dokončili Spielbergovho Lincolna, aby ste ešte dopomáhali s vesmírnym sci-fi, čo sa vám nakoniec aj vyplatilo. Neľutujete rozhodnutie zúčastniť sa radšej prác na na Lincolnovi než na Gravity?

Určite nie. Lincoln bol a je môj doteraz najpokojnejší projekt, aký som kedy robil. Celý film bol veľmi profesionálne zorganizovaný, žiadne nadčasy, veľa času na detaily a skvelý oscarový vfx supervisor. Hlavne to bola jedna z posledných možností urobiť film so Spielbergom. Myslím, že on už veľa filmov točiť nebude. Skôr už filmy iba produkuje ako režíruje. Nakoniec, môj záber Capitol Dome z Lincolna sa objavil na stránke mojej školy (Escape studios ) pri kurze compositing, čo ma veľmi potešilo. Pritom oni nevedeli o tom, že ten záber robil ex-ESC študent. Rovnako tak použili ten istý záber na oficiálnych stránkach spoločnosti The Foundry, čo je firma vyrábajúca software, v ktorom denne robím - Nuke. Keby som sa mohol znovu rozhodnúť, rozhodnem sa rovnako. To rozhodnutie bolo hlavne kvôli dcére, ktorá sa mala čoskoro narodiť. Preto to určite neľutujem a dopadlo to podľa mňa ideálne. Robil som po troške na oboch a doma som stihol to najhlavnejšie.

 

Oscarový Slovák Vladimír Valovič, strojca efektov pre Guardians of the Galaxy, Gravity či Harryho Pottera (Rozhovor)

 

Stretli ste sa s niektorým z režisérov snímok, na ktorých ste pracoval?

V Prahe som sa stretol s režisérom Jánom Svěrákom počas práce na Kuky se vrací ako veľa iných mojich kolegov a v Londýne práve počas Lincolna/Gravity som sedel pár metrov od Alfonsa Cuaróna.

Vieme, že počas posledných 10 rokov ste prakticky lietali hore-dole, smer Praha-Londýn. Kde všade ste pracovali a aké máte z jednotlivých pracovných pozícií skúsenosti?

Ja som v Londýne pracoval v dvoch veľkých a známych štúdiách, v Prahe postupne takmer v každom, ktoré sa zaoberá vfx. Praha a Londýn sú dosť rozdielne, čo sa týka výroby postupov a techník. Londýn je obrovský a nielen veľkosťou, ale aj zázemím, ktoré si vybudovalo v oblasti post produkcie. Je tam jedna veľká VFX komunita na Soho, kde ľudia rotujú medzi štúdiami. Podľa toho, ktoré štúdio má robotu, ľudia prichádzajú a odchádzajú, a tak prinášajú do firiem nové skúsenosti. Toto v Prahe, bohužiaľ, ešte veľmi nefunguje, i keď pokusy už sú. Ďalšia vec je, že v Prahe sú takmer všetci z VFX živnostníci bez platenej dovolenky, nemocenskej atď. V Londýne naopak väčšina ľudí pracuje na zmluvu ako zamestnanci so všetkým, čo k tomu patrí. Samozrejme, obe mestá majú nejaké výhody a nevýhody pre život a každému vyhovuje aj niečo iné.


Angažmán v ktorej firme si ceníte najviac? Pracujete radšej ako freelancer, alebo radi operujete pod strechami veľkých štúdií? Aké najvýznamnejšie výhody a nevýhody prahnú z oboch smerov vo vašom prípade? 

Ťažko povedať, ktoré bolo alebo je lepšie a horšie. V princípe to funguje tak (aspoň teda u mňa), že čím viac skúseností každý rok mám, tým lepšie projekty a ponuky dostávam a tým aj lepšie zábery. Takže by som povedal, že každý ďalší projekt je lepší a lepší…. a budúci rok bude pre mňa dosť zaujímavý :) ak vyjde to, čo plánujem....

 

Oscarový Slovák Vladimír Valovič, strojca efektov pre Guardians of the Galaxy, Gravity či Harryho Pottera (Rozhovor)


Našich čitateľov určite zaujíma, na akých známych projektoch ste pracovali. Vieme, že ich máte v rukáve celkom veľa.

Popri mojich supervisoroch a oveľa skúsenejších kolegoch je to nič moc. Ale pracujem na tom, aby to bolo stále lepšie. Pracoval som na rôznych českých a slovenských, amerických reklamách, cez české filmy až po americké kino filmy ako napr: Harry Potter a Dary smrti 2, Piráti Karibiku 4, Lincoln, Strážcovia Galaxie... Pre lepšiu predstavu, tu nájdete presný zoznam.


Je rozdiel pracovať na efektoch pre Lincolna a pre Guardians of the Galaxy od Marvelu? Predsa len, ide o nesmierne odlišné filmy, pričom je asi aj inak cítiť tlak štúdií, či? 

Konkrétne tieto dva filmy som robil v tom istom štúdiu (Framestore) s dvojročným časovým rozdielom. Okrem toho, že to bola úplne iná produkcia a tím ľudí, v princípe sa to rozlišovalo len objemom práce. Lincoln mal možno 20-30 pomerne ľahkých záberov na efekty. Guardians mali iba vo Framestore cca 650 záberov. Ďalších viac ako 1200 bolo v iných štúdiách. Vizuálne to, samozrejme, je niečo úplne iné, ale naša práca spočíva v integrácii elementov a vytvorení reálneho pocitu, a to sa veľmi nemení. Či už je to historický film alebo fantasy. Na Lincolnovi bolo oveľa viac času, pre mňa cca 2-3 mesiace na zhruba 4 zábery. Na Guardians of the Galaxy ich bolo cez 30 počas 4 mesiacoch, čiže boli dni, keď som robil aj na 2-3 záberoch naraz.


Koľko vlastne trvá výroba takého jedného digitálneho snímku a aký dlhý čas je potreba na dokončenie celej jednej sekvencie, dajme tomu, minútu dlhej? Mnoho ľudí si vytváranie efektov až príliš zjednodušuje, mohli by ste teda uviesť veci na pravú mieru. 

Toto je veľmi ťažko zodpovedateľná otázka, keďže nie je efekt ako efekt. Taká „neviditeľná“ retuš v dĺžke 4-5 sekúnd môže trvať kľudne pár dni až týždňov. A keď je dobre urobená, ani ju nikto neocení :) Veľké Full CG zábery môžu trvať týždne až mesiace, ak na to má produkcia dosť času. Ak nemá, tak sa musí spraviť dostatočne dobrý výsledok v pomere čas vs. kvalita, ale tieto zábery sú práve tie, ktoré potom všetci kritizujú v kine. Tento rok napríklad pár záberov v Jurassic World. Nie je to preto, že sa to nedá lepšie urobiť, ale že na to nebolo dosť času. Taký čerstvý príklad z posledného projektu The Finest Hours. Sekvencia, na ktorej som robil, trvá vo filme len pár minút. Pracovali sme na tom ale viac ako 10 mesiacov a keby je viac času, stále by sa tam dalo ešte niečo vylepšiť. V tom najväčšom „crunch time" sme mali viac ako 40-60 compositorov. Oddelenia zodpovedné za simuláciu vody a ani ostatné oddelenia do toho, samozrejme, nerátam.

 

Oscarový Slovák Vladimír Valovič, strojca efektov pre Guardians of the Galaxy, Gravity či Harryho Pottera (Rozhovor)


Situácia dnes je úplne iná ako v dobe, kedy ste začínali vy. Jednak je ľahšie naučiť sa pracovať s programami a záujemci majú akoby vyšliapanejšiu cestu k možnostiam, na druhej strane, veľa z týchto ľudí ostane sklamaných. Aké sú vlastne podmienky pre získanie zamestnania, v ktorom sa pracuje s efektami na takej vysokej úrovni, ako tomu je v prípade Gravity či Guardians? 

Postup je ľahký. V prvom rade si každý musí uvedomiť, čo presne chce z efektov robiť. Vybrať špecializáciu, teda danú disciplínu a pracovať tvrdo na sebe. Ak chceš niečo dosiahnuť a nemakáš, mysli na to, že je niekde - niekto kto práve v tom momente maká. Špecializácia pri filme je kľúčová, lebo zrýchľuje výrobu a hlavne zvyšuje kvalitu. Ľudia typu „generalista“ sa skôr uplatnia pri reklame a videoklipoch, ale nie na filme. Treba byť na seba veľmi kritický, snažiť sa získať konštruktívne feedbacky od okolia a snažiť sa posúvať dopredu. Skôr či neskôr prídu výsledky aj zaujímavá ponuka, len sa netreba vzdávať. Vizuálne efekty sa stále menia a vyvíjajú, takže človek sa musí každý rok niečo nové učiť a zlepšovať sa. Bohužiaľ to nefunguje tak, že sa niečo naučíme a budeme 30 rokov ťažiť z tých vedomostí. Musím ale povedať, že situácia na trhu je momentálne skvelá. Je oveľa viac VFX práce ako ľudí, ktorí sú schopní ju urobiť. 
VFX priemysel je veľmi zaujímave a kreatívne prostredie, ale kto by čakal, že bude mať 12 mesiacov v roku 8 hodín denne pracovnú dobu, bude určite sklamaný :) 

Mnoho ľudí iste zaujíma aj to, ako dlho trvá, kým sa začne pracovať na vôbec prvých počítačových efektoch až po výslednú prácu, ktorú trikové spoločnosti odovzdávajú štúdiám. Stalo sa vám už niekedy, že ste prešvihli deadline alebo sa niečo nepekne pokazilo? 

Stalo sa a nie raz, že sa termín posunul, aby sa to mohlo stihnúť. Dokonca sa posunul aj 2-3 krát. Väčšina produkcií má ale vždy pri deadline časovú rezervu. Dokonca som už zažil aj to, že skoro pri konci, keď neboli ohlasy na film také, ako by producenti očakávali, museli pretočiť časť filmu a zmeniť výrazne strih.

Pracuje sa na efektoch aj skôr, než je hotová snímka? Inými slovami, riešite jednotlivé efekty aj počas natáčania? Stalo sa vám, že ste dokončili nejakú trikovú sekvenciu, ktorá bola následne zrušená/vystrihnutá z filmu? Ak áno, aké pocity to vo vás zanechalo?

Mám desiatky záberov, ktoré boli z filmu vystrihnuté. To patrí k práci. Sú to tzv. Omitted shots. V podstate mi to nejako nevadí, lebo zrejme neboli dôležité. Strih sa počas post-produkcie často mení. Sú projekty, kde sa v určitom momente zamkne a vtedy je to lepšie. Čím skôr sa strih zamkne, tým je to pre nás lepšie. Sú a aj boli projekty, ktoré mali otvorený strih skoro dokonca a vtedy sa veľmi ťažko niečo vyrába a mení z dňa na deň. Hlavne, ak zmena niektorých 3D elementov môže trvať aj niekoľko týždňov. Hlavne pri náročných animáciách a simuláciách. Počas natáčania sa dajú pripravovať rôzne Assety. Čiže rôzne objekty, ktoré budu určite použité vo filme. Modelovanie budov, lodí, áut, príšer atď. Všetko to, čo ma pevne danú vizuálnu formu a je isté, že bude vo filme, sa pripravuje už počas natáčania. Tak isto sa priebežne popri natáčaní spracúvajú data z LIDAR skeneru a Mocap data.

Oscarový Slovák Vladimír Valovič, strojca efektov pre Guardians of the Galaxy, Gravity či Harryho Pottera (Rozhovor)

Zaujímalo by nás, ako vyzerá obraz, respektíve náčrt scény od štúdia, a ako následne postupujete, aby ste ju trikmi pretvoril k ich obrazu?

Ja osobne som prišiel do kontaktu s minimom náčrtov. Väčšinou sa vychádza a z „previsu“ alebo „animatiku“. To je 3D vymodelovaný celý film s veľmi základnými objektami. Bez svetiel, textúr a detailov. Toto sa vyrobí ešte pred natáčaním a už tam sa určia a vymyslia vhodné pohyby a uhly kamier. Na natáčaní sa potom strávi oveľa menej času a tým pádom minie menej peňazí. Väčšinou dostanem záber s popisom, plus k tomu patria konzultácie so supervisorom, ktorý má presný prehľad o záberoch z prvej ruky od klientov. Potom urobím prvú verziu a od toho sa odpichneme. Je ale dosť možné, že z konceptov vychádzajú oddelenia predo mnou. Ako modelovanie a mattepainting (virtuálne pozadie).


Vytvárali ste už aj čisto digitálne scény v počítačoch, kde sa vôbec nevyužívalo zelené či modré plátno alebo technológia mo-cap? Ak áno, v čom sú rozdielne a ktorý postup je náročnejší?

Ako som už hore písal v čisto digitálnych záberoch, tzv. Full CG je najťažšie zachytiť atmosféru a pocit reality. Keďže je všetko digitálne bez akéhokoľvek reálneho prvku, je to často celkom ťažká úloha. Často je dosť problematické aj merítko (pomer objektov). Mojou špecializáciou posledných pár rokov sú práve takéto zábery. Na The Finest Hours som sa podieľal z 90% iba na takých záberoch. To je ten typ práce, ktorý ma aj najviac baví. Retuše už niekoľko rokov nerobím a modré a zelené pozadia tiež nie sú typy záberov, po ktorých by som túžil. Naopak, baví ma integrácia CG charakterov, monštier, explózií, vody, ohňa (všetkých prírodných živlov) a hlavne tie spomínané Full CG. To ale asi väčšinu compositorov :)

Keď už sme pri mo-cap technológii, máte s ňou nejaké skúsenosti, respektíve, pracovali ste na trikoch a efektoch pre filmy, ktoré túto technológiu využívali?

Robil som na viacerých projektoch, ktoré mali použitý Motion Capture (Mo-Cap). Ako väčšina ľudí vie, ten slúži na zachytenie pohybu postáv, prípadne zvierat. Čo veľa ľudí o mo-cap nevie, je, že sa musí dosť výrazne spracovať, aby to fungovalo. Samotný Mocap nestačí. Vždy sa vyžaduje ešte veľa práce animátora. Ja osobne som mal šťastie a počas školy v ESC sme boli na exkurzii v Shepperton Studios a tam som spolu s ďalším spolužiakom vyskúšal oblek mocap a všetko, čo k tomu patrí. Dodnes mám odložené tieto vygenerované mocap animácie, ktoré by som raz mohol použiť a aplikovať moje pohyby na nejaký 3D model.

S koľkými ľuďmi ste už maximálne spolupracoval pri tvorbe nejakej digitálnej či len špeciálne upravenej scény? Ako vlastne funguje delenie práce a kto určuje, kto akú scénu vytvorí a koľko na to má času?

Čas a rozdelenie záberov má na starosti produkcia v štúdiu, koordinátori a supervisor sekvencie. Často sa na jednom zábere podieľa niekoľko ľudí z rôznych oddelení. Pokojne to môže byt aj 10-15 a aj oveľa viac ľudí. Okrem záberu v Gravity som si nikdy jeden záber/skript v compositingu nedelil s inými. Zato moji bývalí kolegovia a kamaráti, čo robili na Chappie, robili jeden záber asi v pomere 5-6 ľudí cca 30 hodín v kuse na striedačku…Každý mal časť skriptu, na ktorom robil jednu smenu a menili sa ranná/večerná smena, aby ten zložitý záber v ultra krátkom čase spravili na finál.

 

Ktoré filmy, na ktorých ste sa aktívne podieľali, si ceníte najviac?

Zatiaľ asi Guardians of the Galaxy a The Finest Hours. Hlavne ten posledný ma naučil veľmi veľa a na tom filme som sa podieľal najviac. Prešlo mi cez ruku pasívne a aktívne viac ako 100 záberov a zároveň to bol aj môj najdlhší projekt kariéry.

 

Oscarový Slovák Vladimír Valovič, strojca efektov pre Guardians of the Galaxy, Gravity či Harryho Pottera (Rozhovor)

 

Viete nám z hlavy povedať, či dokážeme vašu prácu vo filmoch reálne vidieť? Pamätáte si na nejaký pamätný záber, ktorý ste vytvorili a mohol by nám byť známy?

Zatiaľ asi najznámejší záber, ktorý bol už aj vyššie spomínaný, je Capitol Dome vo filme Lincoln. Boli to vlastne dva takmer rovnaké zábery. Jeden s utekajúcim mužom a druhý s veľkým davom ľudí vyhadzujúc klobúky. Tieto dva zábery sa nedajú pomýliť, sú jediné vo filme a robil som na nich výhradne sám. Hlavne celý film má dosť pochmúrnu atmosféru, čiže dva zábery s modrou oblohou a svetlou budovou (80% CG) sa nedá nevšimnúť. Ďalšie moje zábery, ktoré sa dajú pozrieť napríklad z Guardians sú zábery, ako Groot a Rocket kráčajú v putách… ďalej keď Star-Lord strieľa na hoverbot pred kamerou. Veľkú časť záberov som mal hlavne pri kradnutí strážnej veže, ako Rocket ovláda kontrolné panely, keď sa veža odpojí od základne, vzlietne a veľa iných. Najobľúbenejší záber z The Finest Hours je posledný záber nového traileru: Nad vodou-pred vlnou…pod vodou a...

 

Prácu na akom filme či časti z niektorých z už rozbehnutých filmových sérií by ste brali ako splnenie sna či úplný strop vo vašej práci? 

Najväčšie splnenie sna bolo asi práca na Harrym Potterovi. To som si vytýčil ako cieľ - túžbu ešte pred školou. Potom sa to rozplynulo, keď som po škole odišiel do Prahy, keďže HP sa robil výhradne v Londýne. Trošku so šťastím, ale podarilo sa mi nakoniec stihnúť a robiť pár záberov v horiacej knižnici a smrť Voldemorta. Za veľký osobný úspech považujem aj to, že som po škole nesklamal a našiel som si prácu, akú som chcel. Hlavne, že ma baví a našiel som sa v tej práci viac ako by som kedykoľvek predtým myslel. Vážim si to o to viac, že len veľmi málo ľudí to vtedy chápalo a podporovalo ma.

 

Sú efekty, respektíve druhy prác, ktorým sa vyhýbate alebo ich jednoducho robíte veľmi nerád?

Ak nemusím, tak nerobím modré a zelené pozadia. Nie preto, že by som ich nevedel, ale nikto to veľmi vo filme neocení a môže to byť niekedy veľmi precízna a pomalá robota pri vystrihovaní detailov vlasov a podobne. Hlavne, ak to je zle natočené. Naopak, mám rád výzvy a veci, čo sú náročné a treba vymyslieť, ako to vyrobiť.

 

Oscarový Slovák Vladimír Valovič, strojca efektov pre Guardians of the Galaxy, Gravity či Harryho Pottera (Rozhovor)

 

Na záver vám prenechávam slovo, môžete poradiť začínajúcim pracovníkom s efektami či ľuďmi, ktorí majú rovnako vysoké ciele, aké ste mali kedysi vy.

Verte svojim snom a robte to, čo si myslíte, že vás baví. Je jedno, či to bude strih videa, modelovanie z hliny, tuning áut alebo varenie špecialít v kuchyni. Každého baví iné, a preto si treba ísť za svojím a nepočúvať okolie. Hlavne to všetko robte naplno a poriadne, ináč to nemá zmysel.

 

Ľudia, čo väčšinou nemajú vysoké ambície, majú sklony odhovárať ľudí, ktorým naopak ambície nechýbajú a pôsobiť na nich negatívne. Takýchto ľudí sa treba strániť a nájsť si v okolí ľudí s podobným zmýšľaním, ktorí vás pochopia, prípadne podajú pomocnú ruku. Vtedy budete postupovať rýchlejšie a aj každý váš úspech si s nimi budete vedieť viac užiť. Ďalšia vec je, že si treba zvyšovať ciele a v priebehu času posúvať hranice. Lebo akonáhle dosiahnete svoj cieľ, už musíte mať pripravené ďalšie dva, aby ste išli znovu dopredu a nestagnovali.

 

Čo by som chcel spomenúť hlavne mladým a začínajúcim VFX artistom na Slovensku a v Česku je jedna úprimná rada. Nikdy nič nerobte zadarmo! Aj keď ste začiatočník, nikdy nerobte komerčný projekt zadarmo. Sú dve možnosti, nie ste veľmi skúsení a chcete prax, alebo už ste skúsení a chcete si rozšíriť portfólio. Ak ešte nemáte na nejaký komerčný projekt dosť skills, tak do toho nechoďte a radšej sa učte doma, prípadne s niekým podobným ako vy na osobnom projekte. Ak už na to máte, tak nie je dôvod robiť zadarmo len aby ste získali portfólio. Na Slovensku a v Česku je totiž poslednú dobu taký zvyk, že tí najúspešnejší interpreti v hudobnom priemysle využívajú mladých na tvorbu svojich klipov, pritom majú dosť peňazí, aby mohli zaplatiť všetko, čo je potrebné. Ako odmena za klip má byť meno interpreta na portfóliu a garancia, že ďalší projekt bude už za peniaze! Nie nebude, už nikdy nebude! Ak urobíte prvý klip zadarmo už nikdy vám ten istý človek nezaplatí, pretože nemusí. Keď už ste mu raz urobili grátis, bude to chcieť vždy alebo vás vymení za iného, bažiaceho po portfóliu. Preto ak robiť, tak aspoň za minimálnu mzdu, ktorá pokryje čas, prípadne energie atď, ale nikdy nie zadarmo.

 

Ďakujem redakcii Filmkultu za rozhovor. Za to, že ma oslovili a dali mi priestor vyjadriť svoj názor a postrehy. Zaroveň držím všetkým palce pri plnení svojich snov a dúfam, že aj tento článok pomohol niekoho motivovať!

Ohodnoť článok
10