Tuzemský divák je typický tým, že pri snímkach s nálepkou „slovenský film“ len pregúľa očami a dielo automaticky odignoruje. Slovenskej kinematografii však od založenia Audiovizuálneho fondu svitá na lepšie časy a dostáva sa jej čoraz viac finančnej podpory. V porovnaní s minulosťou sa Slovensko jednak žánrovo rozrastá a jednak za rok natočí oveľa viac filmov, ako tomu bývalo, povedzme, v „hluchom období“, a teda medzi rokmi 2000 až 2009. Niektoré z nich sa dokonca kvalitou či formou naťahujú a vyrovnávajú európskym štandardom. Najnovším prírastkom do čoraz pestrejšej slovenskej kinematografie je dráma Petra Bebjaka zachytávajúca osamelosť človeka, ktorý v sebe skrýva a postupne kumuluje hnev i zúrivosť, v kulisách chladne a surovo pôsobiaceho hlavného mesta - Čistič.

 

Zo slovenského Čističa sa v objatí dusnej atmosféry vykľula temná dráma osamelého upratovača mŕtvol (Recenzia)

 

Názov filmu si automaticky spájame s čističom Viktorom (Jean Reno) z geniálneho francúzskeho trileru Brutálna Nikita, no v konečnom dôsledku s ním má len pramálo spoločného. Bebjak ma už predtým prekvapil poctivou žánrovkou v podobe found-footage hororu Zlo, aký sa u nás len tak nevidí a dokonca z neho s minimálnym rozpočtom vykresal poctivý film na úrovni európskych i amerických hororov. Čistič má, podobne ako Zlo, surovú a temnú atmosféru, ktorú šikovne dotvára hudba, strih i samotní herci. Hlavná postava – Tomáš – nemá nikoho, už ako malý bol svedkom vraždy otca, ktorého zabila matka a jeho krv musel v byte následne umývať vlastnými rukami. Tento zážitok sa s ním vlečie až do súčasnosti - náplňou jeho práce je čistiť miesta, na ktorých umreli ľudia. Film načrtáva viacero konfliktov, ktoré možno spočiatku pôsobia na diváka mätúco, no postupne tvoria vcelku ucelenú a zaujímavú mozaiku.

 

Tomáš (Noël Czuczor) si čoskoro nájde záľubu ostávať v domoch mŕtvol a sledovať dianie okolitého „živého sveta.“ Zhodou okolností sa takto ocitne pod posteľou Kristíny (Rebeka Poláková), ktorej byt čistil po mŕtvej babke a postupne sa dozvedá niektoré z jej najtemnejších tajomstiev. Kristínin pokus o samovraždu sa skončí neúspechom a postupne sa s Tomášom zbližuje, pokúšajúc sa utiecť od zadĺženého brata Adama (Kamil Kollárik) a zároveň aj od samej seba. Tomáš sa, podobne ako Cesar v španielskom trilery Kým spíš, schováva pod posteľou či v skrini (i keď Cesar je o dosť väčší surovec a svoju obeť pravidelne týra a znásilňuje) a môžeme v ňom vidieť veľkú inšpiráciu pre slovenských tvorcov. Kamere Martina Žiarana nemám čo vytknúť, od začiatku do konca buduje chladný a osamelý svet, od Tomáša sa nepohne na krok a sem tam nás prekvapí nekonvenčným obrazom, napríklad spod postele. Oceňujem, že Bebjak nám nedaruje niečo len tak polopatisticky a radšej nás nechá rozmýšľať v náznakoch, i keď v krátkej stopáži, nabitej množstvom bočných dejov, sa môže nepozorný divák poľahky stratiť.

 

V tomto ohľade sa Čistič snaží silou mocou dramatizovať niektoré drobné konflikty, v ktorých to nefunguje a pôsobia ako hluché miesta. Sedenia s Janou Oľhovou vystavali možný zvrat, no nakoniec nijako neskončili, nikam dej neposunuli a pokojne si viem film predstaviť aj bez nich. Z hereckých výkonov ma najviac potešila Rebeka Poláková a občas aj jej filmový brat Kamil Kollárik, obaja sa postarali o miestami prehnane hysterický, no inak uveriteľný výkon. Na výkone Noëla Czuczora nie je veľmi čo hodnotiť, keďže väčšinu filmu toho veľa nenahovorí a občasné emócie ukáže len pri masturbácii v sprche či mlátení Adama.

  

Zo slovenského Čističa sa v objatí dusnej atmosféry vykľula temná dráma osamelého upratovača mŕtvol (Recenzia)

 

Dialógy sú hutné, sem tam zaškrípu a občas pôsobia akoby Bebjak sám neodhadol svoj zámer. Juraj Dobrakov sa postaral o skvelý hudobný sprievod, v ktorom za pomoci Schuberta, Vivaldiho i Mozarta prehĺbil už tak dosť skľúčenú atmosféru. Pár momentov je zbytočne rušivých a dej sprevádza hneď niekoľko nelogických zvratov. Postavy miestami pôsobia neprirodzene a často sa správajú iracionálne, hlúpo. Je podozrivé, že za celý čas, čo sa stalker čistič schováva v skriniach, v sprche a pod posteľou, ho nikto neodhalil, najmä, keď sa tam krčil celé hodiny bez jedla, vody či pitia. A prečo sa vôbec prvýkrát skryl? Ľudia predsa vedia, že je akýmsi upratovačom po zosnulých, tak načo tie tajnosti?

 

Bebjakovi viem odpustiť zvláštne náhody i občasnú nelogiku, dej je diametrálne odlišný, než na čo sme zvyknutí pri iných filmoch, na naše pomery drsný (sexuálne praktiky s fóliou), originálny a otvára mnohé otázky ohľadom hľadania vlastnej identity či vyrovnávania sa s osamelosťou. Čo však režisérovi neodpustím je samotný záver. Čistič od úvodu vo fragmentoch naznačuje smerovanie deja, väčšinu informácii a súvislostí si musíme domyslieť sami, čo je fajn, pretože sme tým nútení byť neustále v pozore. Bebjak si dáva bacha, aby nám nič neprezradil len tak - to funguje väčšinu filmu, no v závere sa to láme. Čistič trvá 90 minút a keď si myslíte, že ste kdesi v polovici a zvedavo rozmýšľate nad osudom Tomáša a Kristíny, nasleduje záverečná scéna a tma. Domyslite si sami...

 

Zo slovenského Čističa sa v objatí dusnej atmosféry vykľula temná dráma osamelého upratovača mŕtvol (Recenzia)

 

Hudobne pekný, atmosferický a chladný Čistič je na slovenské pomery nevídanou drámou s množstvom svetlých momentov. Herecké výkony sa podpísali najmä na jednofarebnej postave Noëla Czuczora, ktorý ju kvôli jej emóciám potlačeným hlboko vnútri nemohol nijako okoreniť. Poláková sa v postave našla a veľmi ma potešila, narozdiel od Kollárika, ktorý doplatil na charakterovo prázdneho a bezmocného gamblera Adama. Nekonvenčná kamera s klasickým hudobným doprovodom si spolu skvelo sadli. Čistič nie je žiadna oddychová jednohubka, ale temná urban drama, ktorá konečne nezobrazuje Bratislavu ako vyčačkané, vyumelkované mesto, ale ako bezcitnú, betónovú džungľu. Poctivo spravený film s citeľnou atmosférou, ktorému k lepšiemu hodnoteniu chýba viacej nadhľadu, odľahčenia a logiky. 6,5/10     

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Ohodnoť článok
0