Keď som po prvýkrát videl trailer na Legend, alebo ak chcete Legendy zločinu, slová nedokázali opísať moje nadšenie. Ukážky sľubovali gangsterskú krimi biografiu s perfektnými humornými prvkami a ja som v kútiku duše dúfal, že režisér Brian Helgeland prekoná aj bájneho Guya Ritchieho a jeho snímky ako Snatch či Lock, Stock and Two Smoking Barrels. Nielenže sú to jedny z mojich najobľúbenejších filmov vôbec, ale vízia vidieť ulízaného Hardyho mlátiac samého seba a s podsvetím za chrbtom ma prinútila zapísať si film na must-see zoznam mesiace dopredu. Z kina som však odchádzal sklamaný. Podstatne sklamaný.

 

Ako dopadla dvojitá dávka Toma Hardyho v Legendách Zločinu? (Recenzia)

 

Ako námet poslúžila kniha od Johna Pearsona, ktorá autenticky mapovala život gangsterských bratov. Priezvisko Kray poznal v 60. rokoch minulého storočia snáď každý správny Angličan. Bratia Reggie a Ronnie (Tom Hardy) sú síce na prvý pohľad rovnakí, ale v skutočnosti neskutočne odlišní. Dvaja mafiánskí princovia ovládajú celú časť východného Londýna a chcú expandovať aj ďalej, avšak... je tu jeden malý problém. Zatiaľ čo Reggie je síce bitkár, ale uhladený a šarmantný, Ronniemu straší v hlave viac ako vašej lokálnej čarodejnici. Lieky na jeho zdravotný stav nemá v obľube, a je tým pádom jasné, že problémy sa budú iba kopiť.

 

Rovno si odpovedzme na otázku, ktorá vás istotne najviac zaujíma. Ako zvládol Hardy zahrať obe postavy naraz? Odpoveď je... excelentne. Počul som názory, že Hardy je momentálne najlepší herec Hollywoodu, ale vstúpiť do takýchto zákutí sa určite nechystám. Jediné, čo môžem povedať je, že svoju úlohu zvládol bravúrne! Jeho charizma vyráža dych zakaždým, keď sa objaví na scéne. Dokázať v jednom zábere vyrobiť taký charakterový a emočný kontrast medzi postavami Reggieho a Ronnieho ako to dokázal on, je viacmenej nevídané. To ani nehovorím o prehovoroch a o tom, že mu žerieme každé jedno slovo, ktoré z úst vypustí. Horšie na tom nie sú ani iné postavy. Jeho manželka Frances (Emily Browning) je roztomilá a častokrát som sa prichytil, že s ňou súcitím, rovnako tak pri jeho mafiánskych kolegoch ako Albert (Paul Anderson) či Mad Teddy (Taron Egerton), ktorí mi neraz vyčarili úsmev na tvári. Aj keď priestoru nedostávali extrémne veľa, nemal som pocit, že sú to plytké 2D figúrky so scenárom v ruke. Práve naopak. Veril som im každý úškrn či mnohonásobné, anglické, nahnevané "uenkah". Filmu však dominoval Hardy a toho sme si všetci vedomí.

 

Ako dopadla dvojitá dávka Toma Hardyho v Legendách Zločinu? (Recenzia)

 

Teraz k trocha vážnejším veciam. Aj vám je meno Brian Helgeland tak povedomé a nemáte tušenia odkiaľ? Rád vám to prezradím. Brian je človek, ktorý v Hollywoode pôsobí prevažne ako scenárista a je dokonca ocenený zlatou soškou Oscara za kultový L.A. Confidential. Tam to však nekončí, množstvo cien a nominácií si odniesol aj za iné projekty ako napríklad Mystic River. S režírovaním síce neurobil rovnakú dieru do sveta ako so svojimi scenármi, avšak stále sa bavíme o vysoko nadpriemerných dielach. Stojí za filmami ako Payback (1999) či 42 (2013), no aj pri týchto snímkach dostávam v istých súvislostiach pocit, že sa nám ničím originálnym, do pamäte nezahĺbil. A bojím sa, že presne toto je aj prípad Legend. Dialógy samotné šľapú ako po masle, ale réžia proste zaostáva. Ak chce človek točiť ako Ritchie, nestačí mu požičať si iba štýl. Musí do dokonalosti dotiahnuť aj tie najmenšie detaily, ktoré v tomto filme pôsobia miestami tak chaoticky. A nielen to.

 

Film v niektorých momentoch pôsobí so svojou naráciou až rozprávkovo, a presne to je to, čomu sa mali filmári vyhnúť. Je pekné, že nám chcú priniesť množstvo humorných scén okorenených drámou z reálneho života, ale spôsob, akým to urobili, nepôsobil vôbec príjemne. Častá zmena nálad v scénach v nás po chvíli začína vzbudzovať istý nepokojný dojem a po prvej polovici to s filmom a jeho „myšlienkou" ide dolu vodou. Nastávajú rozsiahle hluché pasáže, ktoré nie sú spôsobené nedostatkom nápadov, skôr prebytkom. Ako to myslím? No jednoducho tak, že ak Legend pozorne sledujete, dostanete pocit, že Brian sa ako režisér a scenárista nedokázal vysporiadať s oboma úlohami a kvantita nápadov prevyšovala kvalitu. Dostávame veľké množstvo scén, kedy poriadne nerozumieme, ako sme sa k ním dostali a prečo sa jednotlivé postavy chovajú tak, ako sa chovajú, a to je v snímke podobného kalibru obrovským problémom. Ničomu nepomáha ani dĺžka atakujúca vyše dve a štvrť hodiny, ktorá filmu dodáva nie vysvetľujúci dojem, ale práve naopak, ešte viac nekonzistentný.

 

Ako dopadla dvojitá dávka Toma Hardyho v Legendách Zločinu? (Recenzia)

 

Ako to celé zrhnúť? Legend je film, kde nájdeme kopu vtipných hlášok, zaujímavý pohľad na dobové Anglicko a Hardy v ňom jednoducho nemá konkurenciu. Avšak, nevyhol sa očividnej jazde z kopca po prvej polovici, a tak sa k nám dostávajú pasáže, v ktorých sa jednoducho neorientujeme a ku koncu sa už možno orientovať ani nechceme. Dokonca nás ako celok nezaujme natoľko, aby sme zvažovali druhé pozretie. Jednoducho pôsobí dojmom, že sa chcelo povedať príliš veľa, ale ten imaginárny čierny stred diváckej pozornosti trafilo omnoho menej. Nič to však nemení na fakte, že stále ide o nadpriemerný film, ktorý, dá sa povedať, priamo konkuruje Deppovmu Black Massu. Odo mňa si odnáša nadpriemerných, ale nie dostačujúcich 6.5/10

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Ohodnoť článok
2
Zdroj: imdb.com