Dnes si niečo povieme o filmových ratingoch. Ide o fenomén, ktorý je posledné roky spájaný hlavne s niektorými ťahmi filmových štúdií smerovaných k väčším ziskom a celkovej lepšej prístupnosti filmov, často na úkor ich kvality, zmene atmosféry, obsahu a charakteru snímkov. Pre začiatok si treba uvedomiť, že každá krajina, ktorá má kinematografiu aspoň trochu rozvinutú, má svoj vlastný systém ratingov, teda hodnotení filmov na základe ich obsahu. Pokiaľ film obsahuje nahotu, vulgarizmy, násilie, krv či iný explicitný obsah, filmové asociácie (prípadne v niektorých krajinách priamo úrady) môžu tento film označiť za nevhodný pre isté vekové skupiny, aby tak obmedzili ich prístupnosť na základe morálnych zásad. Nielen, že sa však v týchto pravidlách jednotlivé krajiny líšia, líši sa dokonca aj obsah, ktorý je považovaný za nevhodný.

 

Zatiaľ čo napríklad v Amerike je explicitná nahota považovaná za nevhodnú pre maloletých do 17 rokov, v krajinách ako je Nemecko či Francúzsko je považovaná za prirodzenú. Naopak, násilie je pre obyčajného amerického tínedžera vo filme úplne bežné, zatiaľ čo v spomínaných európskych krajinách môže byť považované za nevhodné. Ako príklad si môžeme uviesť thriller Trance režiséra Dannyho Boylea, v ktorom je okrem množstva vulgarizmov a naozaj krvavých scén aj kompletná nahota. Zatiaľ čo v Amerike film získal rating R, teda nevhodný pre deti do 17 rokov, len kúsok odtiaľ, v kanadskej provincii Québec, ktorá má vlastný ratingový systém, si tento film môžu pozrieť už deti od 13 rokov. 

 

Filmové ratingy - zmysluplný systém, alebo obyčajná cenzúra?

 

Keďže najvplyvnejšou vo svete filmu je bezpochyby americká filmová produkcia, pozrime sa bližšie na ich systém hodnotenia filmov. V roku 1968, keď už bol aj zlatý vek Hollywoodu dávno pasé, zaviedla americká filmová asociácia MPAA, teda Motion Picture Association of America, základný ratingový systém. Ten pretrval v rôznych obmenách až do dnes a čo je celkom prekvapivé na krajinu, akou je Amerika, je celkom dobrovoľný. O hodnotenia sa stará nezávislá agentúra CARA, teda Classification & Ratings Administration. Systém sa zaviedol primárne kvôli tomu, aby pomohol rodičom lepšie v kinách vybrať vhodný film pre ich deti, aby sa nedopatrením nedostali k niečomu nevhodnému. Hodnotenia majú teda len informatívnu hodnotu, aj keď niektoré kiná dodržiavanie ratingov silno presadzujú a tým pádom ovplyvňujú tržby. 

 

Filmové ratingy - zmysluplný systém, alebo obyčajná cenzúra?

 

Dnes poznáme päť ratingových označení amerických filmov, ktoré vám zrejme budú známe. Ide o označenia G, teda General Audiences (čiže vhodné pre všetkých divákov), PG, teda Parental Guidance Suggested (v preklade odporúčaná návšteva kina s doprovodom rodiča), známy PG-13 - Parents Strongly Cautioned (rodičovský doprovod odporúčaný pre deti do 13 rokov), R - Restricted, teda nevhodný pre maloletých do 17 rokov bez sprievodu rodiča, no a nakoniec NC-17 (Adults Only, kedysi X), teda nevhodný pre kohokoľvek so 17 a menej rokov. Filmy samozrejme niesú povinné prejsť týmto ratingom a tie, čo sa rozhodnú nevyužiť to, prídu do kín ako nehodnotené, s označením Unrated či Not Rated, nie všetky kiná sú však ochotné takéto filmy uvádzať a celkovo vzbudzujú dojem niečoho zakázaného a nevhodnému (pritom ide často o nezávislé snímky).

 

A čo tie farebné titulky pred trailermi? Nuž, asociácia pracuje nielen s písomnými označeniami, ale aj farbami. Ide však o trochu iný systém a som si istý, že by k tomu mali čo povedať aj právnici. Trailery sú vlastne reklamnými materiálmi filmov, ktoré môžu, ale nemusia byť v tej chvíli ohodnotené. Farebné označenia sa však týkajú len hodnotených filmov. Aby sa nestalo, že si trailer na nedovolený film pozrie osoba mladšia, ako je odporúčané (čo je na internete bežná vec) a dotyčná osoba nemohla tieto filmové a produkčné spoločnosti súdiť za šírenie nevhodného obsahu, sú trailery ošetrené práve týmito označeniami. Zelená znamená, že zhliadnete „povolený" trailer na film pre všetky vekové skupiny. Pri žltej farbe, ktorá sa týka len internetových trailerov (v kinách ich teda nenájdeme) titulok hlása: „The following preview has been approved only for age-appropriate internet users." Označuje teda trailer za povolený pre vekovo-vhodného návštevníka internetu, ktorého definuje ako návštevníka „dospeláckych" stránok a stránok, ktoré svoj obsah publikujú medzi 21:00 a 4. hodinou ráno. V konečnom dôsledku ide o trailery k filmom, ktoré dostali rating PG-13 a vyšší. No a napokon tu máme červenú farbu, teda Restricted trailery, ktoré sú vhodné len pre prísne obmedzenú vekovú hranicu. Ide o filmy s ratingom ako R a NC-17, no okrem tejto výstrahy a občasnej nutnosti zadať svoj vek či dátum narodenia, ide v podstate len o právnické ošetrenie.

 

Filmové ratingy - zmysluplný systém, alebo obyčajná cenzúra?

 

Čo je na americkom ratingovom systéme zaujímavé, je však jeho posudzovanie  toho, čo je nevhodné a čo nevhodnejšie. Ako som spomínal vyššie, násilie je pre nich najviac priateľné a v menšej miere ho povolia už pri PG, či dokonca G ratingoch (bitky a kopance teda môžu vidieť aj malé deti). Ak je násilia viac a je konzistentné, rating však stúpa na eRko a pri enormne násilných či krvavých filmoch môže dosiahnuť až rating NC-17. Inak je to s nadávkami a slovným explicitným obsahom. Pokiaľ sa vo filme použije tvrdšia nadávka len jediný raz, môže prejsť s ratingom PG-13, počuť „fuck" v sprievode rodiča teda môžu už deti od 13 rokov. Názorným a čerstvým príkladom je tohtoročný film Marťan, kde „fuck" zaznelo dokonca dvakrát a film napriek tomu dostal rating PG-13. Ide o jasný príklad toho, ako sa tvorcovia snažia v podstate dospelý námet priblížiť samotným dospelým, nie však natoľko, aby si ho nemohli užiť aj nižšie ročníky. Nejde však o „zlatú strednú cestu", ale skôr o jednoduchú vypočítavosť, ktorá spolu s financiami americkému filmovému priemyslu v tichosti vládne.

 

Filmové ratingy - zmysluplný systém, alebo obyčajná cenzúra?

 

Vráťme sa ale k nadávkam vo filmoch. Aby sme asociácii pridali trošku kredibility, nechvalne známe slovíčko fuck posudzujú z viacerých hladísk. Pokiaľ sa použije ako nadávka, sú k nemu paradoxne zhovievavejší, ako keď sa použije na popísanie telesného aktu. V praxi platí, že rating PG-13 môžu dostať filmy, v ktorých sa povie fuck v zmysle nadávky dvakrát, alebo v ktorých zaznie raz ako vulgárny opis sexu. Ak by mal tento univerzálna vulgarizmus zaznieť viackrát, film sa nevyhne ratingu PG-17, v lepšom prípade eRku. Vhodným príkladom je známy vojnový veľkofilm Zachráňte vojaka Ryana (opäť Matt Damon), kde zaznelo „fuck" viac ako 20-krát (nehovoriac o množstve násilných a krvavých scén), napriek tomu film dostal rating R (teda pre deti do 17 rokov len v sprievode rodiča). Pozrime sa aj na niektoré extrémy. Pomyselnú hranicu 1000 „fuckov" za film sa ešte nikomu podariť nepodarilo, snímok Swearnet: The Movie ich však podľa rebríčka obsahuje až 935, za čo mu patrí prvenstvo. Tretiu pozíciu obsadil známy Vlk z Wall Street s DiCapriom a Jonahom Hillom, kde sme mohli „fuck" počuť 560-krát. V prvej dvadsiatke nájdeme aj ďalšie Scorceseho filmy ako Casino (422) či Goodfellas (300), ale aj snímky ako End of Watch, Running Scared, Summer of Sam či Alpha Dog. 

 

Filmové ratingy - zmysluplný systém, alebo obyčajná cenzúra?

 

Je logické, že rating ovplyvňuje aj zobrazenie či názorné užívanie drog a zakázaných látok. Pokiaľ sa vo filme berú drogy, bežný rating je PG-13, teda vhodný pre deti nad 13 rokov, inak len v sprievode rodiča. Pre mnohých je to dosť málo a radi by toto obmedzenie navýšili. Od roku 2007 sa preto v rámci udelovania ratingov začal brať ohľad dokonca aj na fajčenie cigariet. Kontroverzným sa kvôli tomu stal animák Rango s Johnny Deppom, ktorý dostal „detský" rating PG napriek tomu, že sa v ňom viac ako 60-krát fajčila cigareta. Udelenie ratingu však pohoršilo len asociácie proti fajčeniu a podobné združenia, väčšina návštevníkov kina tento detail tvorcom odpustila. O niečo horšie brali informáciu, že ich obľúbenec nebude môcť fajčiť fanúšikovia komiksu Hellblazer, resp. jeho hlavného predstaviteľa, Johna Constantina, pre ktorého je fajčenie cigariet jednou z hlavných charakterových čŕt (veď má aj rakovinu pľúc). Tam to ale bolo trochu komplikovanejšie, keďže seriál Constantine z roku 2014 vysielala americká stanica NBC, čo je komerčná, verejne prístupná televízia. A jedno z pravidiel tejto televízie je zákaz fajčenia na obraze. Súkromných kábloviek sa to samozrejme netýka, tie môžu po 22:00 vysielať v podstate hocičo. Možno aj to viedlo k neúspechu seriálu a zastaveniu produkcie po prvej sérii, aj napriek mnohým prosebným výzvam fanúšikov.

 

Filmové ratingy - zmysluplný systém, alebo obyčajná cenzúra?

 

Prebrali sme si teda násilie, nadávky a drogy, zostáva nahota a sex. Aj pri nahote sa berie ohľad na to, akým spôsobom je zobrazená. Jemná nahota (napr. holý zadok) je bežne prístupná v PG filmoch, tá sexuálna si už vyžaduje rating R. Od roku 2010 sa dodatočne zaviedol pojem „mužská nahota". Všeobecne však v Amerike platí, že autentické zobrazenie nahého ľudského tela či sexu je vo filme nevhodnejšie než násilie. Túto skutočnosť mnohí kritici a tvorcovia kritizovali, keďže tak trochu nedáva zmysel, rovnako ako ďalšie aspekty tohto systému. V štatistikách udeľovania ratingov je jasne badateľné, že viac filmov získalo tvrdší rating práve kvôli nahote než násiliu. Mnohí to dávajú za vinu predsudkom, ktoré v sebe takmer každžý človek má, otázka je však, prečo je ich viac voči nahote, než voči násiliu. Mnohí kritici ponúkali možné riešenie - nepozerať sa na konkrétne aspekty filmu, ako napríklad koľkokrát odznela nadávka, alebo akú časť nahého ženského tela bolo vidno, ale skôr na celkové vyznenie filmu, jeho tému - a ratingom hodnotiť práve toto. Množstvo režisérov bolo totiž nútených svoje filmy prestrihať (teda vystrihať z nich nevhodné scény), pretože ich zostrihy dostali nevhodné ratingy, ktoré sa nezhodovali s cieľovou skupinou divákov a tým pádom odsúdili film na finančný neúspech. Našli sa aj filmári, ktorí tieto pokyny nerešpektovali a odmietali svoje filmy poslať do strižne, bohužiaľ tým poškodili len sami seba. 

 

Filmové ratingy - zmysluplný systém, alebo obyčajná cenzúra?

 

Aby sme sa pomaly dostali k záveru, treba si uvedomiť, že určité pravidlá tu budú vždy. Je zbytočné kritizovať hodnotiaci systém, pretože vždy bude niekomu vyhovovať viac, inému zas menej. Aj tu máme dve strany mince - niektoré filmy dostávajú nezmyselné ratingy, kvôli čomu minú cieľovku, nezarobia a ich tvorcovia majú nasledujúce roky horšiu reputáciu a menej možností tvoriť ďalej. Na druhej strane filmy, ktoré smerujú k tým nevhodnejším, by určite nemali byť pre mladšie ročníky prístupné, častokrát ani nie tak konkrétnymi prvkami (ako počtom nadávok či odhalených tiel) ale skôr celkovým vyznením. Dobre vieme, že sa dá natočiť úchylná a perverzná komédia pre dospelých bez jediného neslušného slova, sexu, drog a nahoty. Ako si s týmto poradiť teda zostáva na samotných tvorcoch. Pokiaľ svojmu filmu veria, majú jasnú víziu, nejde im iba o zárobok a snažia sa hrať podľa pravidiel, môžu systém obísť.

 

Názorným príkladom je seriálový Daredevil, ktorý získal vďaka temnejšej predlohe „najtvrdší" televízny rating TV-MA a je určený len pre dospelé publikum. Ápropo, televízne ratingy - aj tie samozrejme existujú a vzťahujú sa na všetko, čo je odvysielané, od filmov a seriálov, až po relácie a reklamy. Systém je relatívne podobný, počínajúc od ratingov TV-Y (pre deti), TV-Y7 (pre deti od 7 rokov) a TV-G (pre všetky vekové kategórie), cez TV-PG (nevhodnejšie pre deti) a TV-14 (nevhodné pre deti do 14 rokov), až po TV-MA, teda obsah vhodný len pre dospelých. Opäť ide o ratingy, ktoré sú síce dobrovoľné, ale ovplyvňujú vysielací čas a prístupnosť, čo zas ovplyvňuje sledovanosť a zárobky. 

 

Filmové ratingy - zmysluplný systém, alebo obyčajná cenzúra?

 

Na úplny záver by som rád popísal situáciu blockbusterov. Ako vieme, svetu vládnu komiksovky, máme tu teda Marvel, ktorý sa pri filmoch drží „komerčnejšieho" ratingu PG-13 (teda prístupný pre deti od 13 rokov, inak s rodičom), v seriálových vodách (kde sú tie náklady a zisky o niečo menšie) sa však nebojí ísť do ratingov TV-MA určených len pre dospelých, príkladom je okrem Daredevila aj nová Jessica Jones. A že im to v temnom kabáte svedčí, dokazuje nielen sledovanosť, ale aj pozitívne kritické ohlasy a úspechy. Podobnou cestou sa vybrali napríklad aj tvorcovia nového Mad Maxa, ktorí mu zabezpečili rating R, režisér je našťastie zo starej školy a očividne ho nelákalo mladšie publikum, za čo mu ďakujeme. Naopak, pomaly sa rozbiehajúci komiksový DC Universe, pod ktorý spadá posledný film so Supermanom a očakávané snímky Batman v Superman: Dawn of Justice a Suicide Squad, sa napriek rečiam o tom, aké chce mať filmy temné a odlišné od farebných a zábavných marveloviek, rozhodol ísť cestou prístupného ratingu PG-13, ktorý dokonca dostal aj druhý menovaný snímok o šialených vrahoch a zabijakoch na čele s Jokerom. Nečakajme teda žiadne tvrdé slová ani krvavé scény či nebodaj sexuálnu nahotu.

 

Podobné filmy sú na tvrdšie ratingy ako stvorené, bohužiaľ, dnes sú skôr otázkou financií. Našťastie to pochopili aspoň u pripravovaného Deadpoola, ktorý dostal (aj vďaka predlohe a oddaným tvorcom) rating R, očakávať teda môžeme krv, nemiestny a vulgárny humor a snáď aj zopár odhalených tiel. To nám jasne dokazuje, že všetko záleží na „tých ľuďoch hore", ktorí ťahajú za nitky a vopred rozhodujú, na ktorom filme plánujú zarobiť a s ktorým plánuju uspieť. Pokiaľ si vyberú aj vašu obľúbenú dospelácku látku a spravia z nej úplne obyčajný bezcharakterný paskvil určený deťom, musíte sa s tým zmieriť. Našťastie však stále existujú tvorcovia, ktorí chcú robiť veci po svojom a producenti, ktorí pre nich majú pochopenie.

 

PS: Mimochodom, momentálne najobľúbenejší rating väčšiny producentov, PG-13, patrí medzi najmladšie. Vznikol neskôr, než jeho štyria súrodenci a prsty v tom mal Steven Spielberg. Jeho film Indiana Jones a Chrám skazy totiž v čase uvedenia - v roku 1984 - dostal mierumilovný rating PG, s čím kvôli množstvu nevhodných scén nesúhlasila väčšina rodičov. Spielberg spolu s producentom Georgom Lucasom totiž nakrútili temný a miestami krvavý príbeh, ktorý určite nebol vhodný pre niektoré deti, nebol však ani natoľko nevhodný, aby získal tvrdší rating R. Spielberg bol z tejto neférovosti tak znepokojený, že sa posťažoval vtedajšiemu riaditeľovi hodnotiacej asociácie MPAA, ktorému navrhol, aby pridali piaty rating, nazvaný PG-13, alebo PG-14. Ako vhodnejší posúdili PG-13, ktorý sa okamžite ujal a už o tri mesiace po sťažnostiach na Indyho vyšiel prvý film ohodnotený týmto ratingom (Red Dawn s Patrickom Swayzeym). A ste o kúsok filmovej histórie bohatší.

 

Filmové ratingy - zmysluplný systém, alebo obyčajná cenzúra?

Ohodnoť článok
8
Zdroj: wikipedia.org, imdb.com