Obľubený akčný thriller Point Break z roku 1991 stál na budovaní takmer bratského vzťahu agenta FBI Utaha a lídra skupiny zločincov Bodhiho. Obratne narábal s filozofiou slobodného života a nepodriaďovania sa pravidlám, ktorú obrazovo glorifikoval surfovaním a pamätnou sekvenciou skoku z lietadla. Film ponúkol niektoré z najlepších akčných scén prvej polovice deväťdesiatych rokov a postavy, ktorých motivácie by dnes možno už nemohli obstáť v takej miere ako pred 24 rokmi, no ktorých osudy, charaktery a konflikty diváka do deja zaručene vtiahli.

 

Nanešťastie, tohtoročný remake nevzdáva tejto akčnej klasike hold práve so cťou. Preč je charizma Bodhiho v podaní Patricka Swayzeho, podobne ako zaujímavý vývoj postavy „zelenáča“ Utaha, ktorého stvárnil Keanu Reeves. Namiesto pekne rozohranej vzťahovej partie tu máme absurdne plochú dejovú líniu s ešte horšie napísanými postavami, ktoré ku všetkému podtrháva aj nezvládnutý kasting. Mizerný výber hercov môžeme však vyniť len z polovice, keďže takí Edgar Ramirez alebo Ray Winstone boli očividne ukrátení o akýkoľvek väčší herecký input vzhľadom na odfláknutú prácu scenáristu, ktorý si s postavami očividne veľa práce nedal. Na druhej strane Luke Bracey, ktorý prepožičal tvár Utahovi, nemá dostatok charizmy ani hereckého talentu, aby mohol podobný film utiahnuť.

 

Recept na úspešný prepadák? Nový Bod zlomu (Recenzia)

 

Vo filme tentoraz namiesto príbehu policajta v utajení infiltrujúceho sa do partičky zlodejov, ktorá si kradnutím financuje svoj životný štýl, dostávame story bývalého motorkára naháňajúceho bandu pseudo-intelektuálov a eko-aktivistov s lenivou filozofiou a konaním v rozpore s logikou. V duchu hesla „čím väčšie, tým lepšie“ sa táto vágna naháňačka odohráva doslova naprieč celým svetom a snaží sa nás ohúriť prístupom nepretržitej akčnej jazdy, ktorej sekvencie pôsobia bohužiaľ ako RedBull GoPro videá, keďže scénam často chýba akákoľvek eskalácia a napätie. Týmto spôsobom sa potom dočkáme často aj piatich minút nepretržitých prestrihov na extrémne lyžovanie či skákanie s padákom, ktoré ale väčšinu času nikam nevedú a svoju samoúčeľnosť nemajú čím ospravedlniť. Hoci niektoré z týchto sekvencií majú čím zaujať, až na finálne šplhanie trpia všetky chýbajúcou súdnosťou režiséra (a kameramana) Ericsona Coreho. Ten sa nerozpakuje v priebehu dvoch minút štyrikrát zopakovať absolútne identický záber a jeho nekonečné prestrihy na prebiehajúcu party sú viac ako otravné. Core zlyháva najmä ako režisér, no pri svojich kameramanských skúsenostiach je až na počudovanie, ako premrhal potenciál niektorých akčných scén.

 

Interakcia medzi jednotlivými postavami je bez debaty najslabším článkom celého filmu. Objavuje sa síce len sporadicky a výhradne v momentoch, kedy režisér potrebuje posunúť dej dopredu a nejakým spôsobom toto napredovanie odôvodniť, hoci sú jeho „logické“ barličky často na smiech. Všetko sa vo filme akýmsi spôsobom deje takmer až samo od seba (resp. film na diváka tak pôsobí). Neexistujúce napätie podtrháva romanca Utaha s členkou Bodhiho skupiny Samsarou, ktorá sa rovnako stane viac sama od seba, než z nejakého reálneho dôvodu (napr. vzájomnej príťažlivosti), má viac sexuálny ako emocionálny podtón a hoci mala byť predohrou pre zvrat v treťom akte, zostala tak plochá a nezaujímavá, že onen zvrat vás nechá absolútne chladnými. Pritom mal práve ten potenciál v divákovi trochu rozhýbať pocity.

 

Recept na úspešný prepadák? Nový Bod zlomu (Recenzia)

 

Point Break je jedným z najzbytočnejších rebootov, aké sme mali možnosť na striebornom plátne vidieť. Film, ktorý bohužiaľ nemá čo ponúknuť, zlyháva na poli príbehu, réžie, obsadenia či samotného herectva a jediný aspekt, ktorý ho robí pozerateľným je na úrovni zvládnutá akcia v niektorých jeho pasážach. Pri odhadovanom rozpočte rovných 100 miliónov dolárov sa človek musí zamyslieť, ako je vôbec možné, že Core toľko peňazí na Bod zlomu dostal. Návštevu kina neodporúčame, repete The Force Awakens je lepšia investícia. (4/10)

Ohodnoť článok
4