Zrútenie amerického bankovníctva v roku 2008 sa čiernym písmom zapísalo do moderných dejín a dotklo sa aj nás. Milióny ľudí po celom svete prišli o prácu, domov a úspory. Banky v Spojených štátoch, ktoré krach zapríčinili, nakoniec dostali od vlády niekoľko biliónovú finančnú injekciu, ktorá samozrejme pochádzala z peňazí daňových poplatníkov, ľudí, ktorých tie isté banky pripravili o ich domovy. Hanba. A neuveriteľný príbeh.

 

To si, pravdepodobne, pomyslel Adam McKay pri čítaní bestselleru, podľa ktorého je film natočený. Neľútostná komédia so špecificky trpkou príchuťou je pre McKaya krokom do úplne inej ligy. Po svojich minulých, nanajvýš priemerných počinoch je jeho cynický a chytrý prístup k látke v The Big Short veľmi príjemnou zmenou. Režisér diváka školí, testuje, láka a v niektorých momentoch mu doslova prikazuje dávať pozor. Transformácia nudnej premisy o hypotekárnom systéme a syntetických CDO na úderný a hlavne zaujímavý film aj pre bežného smrteľníka je zvládnutá výborne a presné herecké výkony kvalitu snímky ešte podtrhávajú. Na druhej strane režisérove triky fungujú tak dobre aj preto, že rozhorčenosť filmu je oprávnená a každý z nás sa s ňou vie stotožniť, keďže tých 7 rokov nie je zase tak veľa na to, aby sme zabudli, čo sa stalo a dialo.

 

Väčšina humoru je nám dávkovaná skrz postavu Jareda Vennetta (Ryan Gosling), egocentrického obchodníka, ktorý sa lenivo pozerá do kamery a (ne)patričným komentárom nám objasňuje, o čo vlastne na plátne ide. „Je to k**a mätúce, však? Cítite sa znudení alebo hlúpi? Tu je Margot Robbie v horúcom kúpeli, ktorá vám to vysvetlí..." Strih na Leovu sexi manželku z Wolf of the Wall Street máčajúc sa vo vani so šampanským v ruke vysvetľujúc, prečo sú subprime hypotéky na hov*o. Ďaľšie dve cameá na nás ešte v priebehu filmu čakajú. Všetky ale perfektne slúžia svojmu účelu - ekonómia nemusí byť pre väčšinu populácie práve „sexi“, ale peniaze sami o sebe, zhýralosť a dobre vyzerajúci ľudia určite sú.

 

Nekompromisný The Big Short nakráčal do Oscarovej sezóny vo veľkom štýle (Recenzia)

 

The Big Short je ale najmä príbeh outsiderov, ktorí vytušia príchod finančnej krízy a rozhodnú sa na svojom poznaní poriadne zarobiť. Pritom morálna reflexia prichádza len postupne a z blížiacim sa záverom sa stupňuje a diváka zasahuje čím ďalej údernejšie, hoci je do príbehu vnášaná len tromi postavami. Michael Burry (Christian Bale), správca finančného fondu, ktorý krach bankovníctva predpovedal ako prvý a to už v roku 2005 zisťuje, že zarábanie peňazí nie je také aké čakal a svoje spirituálne prázdno sa nakoniec rozhodne vyriešiť radikálnym krokom. Zvyšnými dvoma sú potom Ben Rickert (Brad Pitt), flegmatický bývalý veľký hráč na Wall Street znechutený spôsobom, akým systém, v ktorom roky pracoval funguje a Mark Baum (Steve Carell), manažér finančného fondu, ktorý s Rickertom zdieľa podobný svetonázor, no poznamenaný stratou brata sa roztržito snaží proti podvodom bojovať. Všetci síce budia zdanie absolútneho odporu voči podvodom dejúcim sa „za oponou“, no ich motívy komplikuje vedomie, že na nich môžu zarobiť balík. 

 

Nekompromisný The Big Short nakráčal do Oscarovej sezóny vo veľkom štýle (Recenzia)

 

Adam McKay v tomto filme rozohral partiu, ktorá tne do živého a je nemilosrdná ku všetkým zúčastneným. Hrdinovia samotní sa svojim konaním nakoniec stávajú jednými z „nich“ a vo finále sa k tomu každý z nich postaví po svojom. Nešetrí ani divákov a medzi podnety k rozhorčovaniu sa nad ostatnými vkladá impulzy k sebareflexii. Jeho prechody od odľahčených „nás sa netýkajúcich“ gagov po drsné bodky za scénami (kedy sa nielen otriasajú naše sympatie k postavám, ale sme nútení čeliť samotnej pointe celého príbehu) nám dávajú zakúsiť dospelosť filmu. Zároveň demonštrujú fakt, ako dobre sú si tvorcovia vedomí, s akou látkou vlastne narábajú. Réžia je špičková, scenár premyslený a dostatočne jednoduchý na to, aby sa v ňom človek nestratil, zámerne urýchlený strih na konci niektorých scén je nevídane dobrým prvkom, no a výkony hercov na čele s famóznym (znova oscarovým?) Baleom sú potom už „len“ čerešničkou na torte.

 

Z The Big Short je cítiť bezohľadnú, nevyrovnanú energiu, ktorá má dostatočnú silu, aby strhla divákov na svoju dvojhodinovú absurdne vtipnú a zároveň trpkú jazdu, na konci ktorej sa vlastne nič nekončí a najzásadnejšia neistota pretrváva: zopakovanie kolapsu nie je vôbec nereálne, bez srandy. 8.5/10

 

Nekompromisný The Big Short nakráčal do Oscarovej sezóny vo veľkom štýle (Recenzia)

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Ohodnoť článok
1