Pred dvomi rokmi sa Michael Bay pokúsil vzkriesiť fenomén konca 80. a začiatku 90. rokov. Ten si nebudeme predstavovať, určite ho všetci poznáte. Ako obrovský fanúšik pôvodného seriálu a jeho prvých dvoch celovečerných verzií som bol natešený. Výsledok bol, aký bol, ale budem hrať férovo. Aj napriek veľkým výhradám patrím  k tým pár spokojným divákom tohto nedobre prijatého kúsku. Nie príliš valná kvalita výsledného produktu sa však neprejavila na tržbách a zo vzkriesenia štyroch korytnačích bratov sa stal veľký hit. Pokračovanie bolo otázkou času, a to teraz prichádza aj do našich kín. Prekvapením je, že tvorcovia evidentne vypočuli nespokojné hlasy fanúšikov a uvarili pokračovanie podľa výrazne iného receptu. To, že bude väčšie, akčnejšie či drahšie nie je nijako prekvapujúce. To už patrí k hollywoodskemu folklóru a ani táto snímka nie je výnimkou. Oproti svojmu predchodcovi však prekvapí výrazne inou atmosférou. Zmena režiséra sa tak na konečnom produkte podpísala. Nie príliš schopného Jonathana Liebesmana (Hnev Titanov) vystriedal trochu talentovanejší Dave Green, autor nízkorozpočtovej sci-fi Earth to Echo. A natočil takmer zrkadlový odraz prvého filmu. To, čo v prvom filme nefungovalo, sa zmenilo k lepšiemu a to, čo fungovalo, sa bohužiaľ zmenilo takisto. Ale najskôr si povieme niečo k deju.

 

Pokračovanie Ninja korytnačiek je lepšie ako prvý diel. Budete ale z kina odchádzať spokojní? (Recenzia)

 

Leonardo, Donatelo, Michelangelo a Rafael sa vracajú aj so svojou kamarátkou April a mentorom Splinterom, aby opäť bránili zákon a tentoraz zachránili celý svet. Vynálezca a Shrederov prisluhovač Baxter Stockman objavil teleport do cudzej galaxie, kde čaká na svoju príležitosť zákerný Krang, túžiaci ovládnuť našu planétu. Do príbehu takisto zasiahne množsvo ďalších starých, ale hlavne nových postáv populárnych zo svojej predlohy. Zoznámime sa tak napríklad s Casey Jonesom a na scénu zavíta takisto dvojica populárnych záporákov - Rocksteady a Bebop. Znie to ako klasická blbosť, ktorou tento film bez debaty aj je. Nie je to však myslené nijako pejoratívne a ak hľadáte seriózny kus filmového umenia, ste na nesprávnej adrese. Tu sa cieli predovšetkým na mladšie publikum, no aj pre staršie obecenstvo skrýva v rukáve nejaké tie prekvapenia. Tie sa však netýkajú deja, ale jeho podania. 

 

Pokračovanie Ninja korytnačiek je lepšie ako prvý diel. Budete ale z kina odchádzať spokojní? (Recenzia)

 

Ninja korytnačky 2 majú napriek svojmu odľahčenému štýlu prekvapivo veľký rozsah. Titulní hrdinovia nemajú tak veľký priestor ako naposledy a čas je férovo delený medzi množstvo postáv. Tie majú medzi sebou rôzne prepletené vzťahy a občas prekvapivo  riešia  vážne témy s pokusom o nejaký presah. Inšpirácia Nolanovou trilógiou o Temnom rytierovi je tu očividná. Samozrejme, všetko v menej ambicióznom kabáte a s výrazne nižšou kvalitou. Otázkou je, či potrebujeme vidieť príbeh našich obľúbencov z detstva v tejto podobe. Chémia medzi hlavnými hrdinami a odľahčená atmosféra, ktoré patrili k tým málo kladom dva roky starého originálu, sú preč. Z pojašených teenagerov sa stali relatívne dospelé bytosti riešiace svoje existenčné problémy. A odľahčenie ako napríklad skvelý beatbox vo výťahu z jednotky prichádza málokedy. Humornú zložku tu vypĺňajú Rockstedy s Bebopom, ktorí sú síce fajn, no väčšina ich gagov mieri dosť mimo. Navyše Green nie je tak schopný tvorca, aby udržal štylizáciu a všetky črepiny svojho diela pohromade. Občas sa mu film nepríjemne rozpadá pod rukami a mnoho scén ani zďaleka nevyužíva svoj potenciál. V emočnej a bohužiaľ ani v akčnej rovine.  

 

To je patrné hlavne v zmätenom a slabo vygradovanom finále. Že akciu režisér zvláda pritom ukáže minimálne v úvodnej naháňačke, ktorá má správne tempo, šmrnc aj slušné nápady. Nevýraznosť finále majú na svedomí takisto nie príliš vydarení záporáci. Shredder je nezaujímavý a Krang trpí nie príliš šťastným uvedením na scénu. Chýba mu tajomnosť a hlavne rešpekt. Aj napriek mnohým výhradám však tento počin ponúka mnoho dobrého, čo ho vyťahuje do nadpriemeru. Rýchle tempo ženie príbeh vpred a na každú slabšiu scénu pripadajú tri slušné. Megan Fox sa síce hrať stále nenaučila, ale veľmi dobre sa na ňu pozerá. Zvyšok hereckého osadenstva si odohrá svoje. Najlepším hercom sú však tvorcovia CGI. Naši hrdinovia sú ako živí a nie je problém im uveriť aj komplikovanejšie emócie. Dokonalosti novej Planéty opíc to samozrejme nedosahuje, no bez najmenšieho zaváhania dokážeme uveriť, keď je niekto smutný, šťastný alebo nahnevaný. A hlasové prejavy dabujúcich hercov takisto veľmi pomáhajú. Ďalším kladom je aj podstatne väčšie merítko. Už neostávame iba v New Yorku, ale pozrieme sa aj do brazílskeho pralesa alebo Dimenzie X. Akčné scény sú oproti predchodcovi veľkolepejšie a viac zodpovedajúce tomu, čo si predstavujeme pod termínom moderný blockbuster. Tomu zodpovedá aj hudobný doprovod. Briana Tylera nahradil Steve Jablonsky a dodal zodpovedajúcu modernú „zimmerovštinu" poháňajúcu vpred aj hluchšie pasáže. Ako bonus potom pribudli skladby z minulého storočia, ktoré hrajú takisto na správne nostalgickú strunu. A párkrát v sebe skrývajú aj podarený odkaz buď k pôvodnému seriálu alebo predchádzajúcim celovečerákom. 

 

Pokračovanie Ninja korytnačiek je lepšie ako prvý diel. Budete ale z kina odchádzať spokojní? (Recenzia)

 

Stále totiž platí, že toto dobrodružstvo si užijete tým viac, čím silnejší máte vzťah k danej látke. Mňa chytila v správnom veku v tej najsilnejšej fáze „korytnačko-mánie", čo bol u nás začiatok 90. rokov. Mal som asi 9 rokov, izbu polepenú plagátmi, v skrini množstvo komiksov, figúrok,  Donatelov kostým a jednotlivé časti seriálu aj nasledovné celovečeráky mi vo VHS prehrávači rotovali s podobnou pravidelnosťou ako najväčšie pecky od Lucasa, Spielberga alebo Schwarzeneggera.  A nostalgia stále funguje. Sú si toho vedomí aj tvorcovia a niektoré pomrknutia pre pamätníkov sú až rozkošné (záverečné titulky ma dohnali takmer k slzám). Tie vyššie uvedené zápory sa takisto vzťahujú skôr na to, že tvorcovia si odhryzli na detský film chvályhodne veľké sústo a iba nedokázali sľúbené adekvátne zúročiť.  Alebo ani nechceli a ja som tam videl niečo, čo vôbec nebolo zámerom ale iba túžbou fanúšika nájsť si tam pridanú hodnotu. 

 

Teenage Mutant Ninja Turtles: Out of the Shadows je objektívne omnoho lepším filmom než jeho predchodca. Svojím uchopením však môže množstvo divákov zmiasť a tých pár fanúšikov prvého dielu dokonca nepríjemne sklamať. Pre ostatných tu ostane aspoň fajn letný blockbuster pokúšajúci sa vyžehliť škodu, ktorá bola na značke necitlivým prístupom pred dvomi rokmi napáchaná. A väčšinou sa mu to darí veľmi slušne. 7/10

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Ohodnoť článok
0