Ach tie letné filmy. Neviem, čím som si získal toľko smoly, ale z posledných návštev kina odchádzam vo valnej väčšine poriadne sklamaný a pomaly zisťujem, čo za tým stojí. Očakávania. Snáď mi to nebudete mať za zlé. K väčšine filmov sa snažím pristupovať s otvorenou mysľou a roztvoreným náručím. Verte, že War Dogs, tiež známy ako Vojnoví psi v slovenčine či Týpci a zbrane v češtine, neboli výnimkou. Šialené trailery, vtipné ukážky, skutočný príbeh, nad ktorým zostáva rozum stáť, náznak dramatickej zápletky, dvojka Jonah Hill (Wolf of the Wall Street) a Miles Teller (Whiplash) a ešte k tomu všetkému aj Todd Phillips (trilógia The Hangover, Starsky & Hutch), ktorý síce nie je žiadnym kultovým režisérom, no jeho filmy ma už dokázali úprimne rozosmiať. Ja som sa jednoducho nedokázal netešiť. Ako to teda vlastne dopadlo? 

 

Dvojka Teller a Hill čoby War Dogs sa snaží byť Vlkom z Wall Street a nerobia tak to, čo im ide najlepšie (Recenzia)

 

Začnime od základov. Viete, prečo je tento príbeh tak zaujímavý? Lebo zobrazuje životné obdobie dvoch mladíkov z Miami, ktorí presedlali z fajčenia trávy a bežnej nudy na obrovský biznis so zbraňami a dokonca dostali 300 miliónový kontrakt od samotného Pentagonu na vyzbrojenie spojeneckých armád v Afganistane. Ak tomu nedokážete uveriť, tu máte zaujímavé čítanie od Guya Lawsona pre magazín Rolling Stone s názvom The Stoner Arms Dealers: How Two American Kids Became Big-Time Weapons Traders a tu ho nájdete dokonca v knižnej podobe. Ako to už v podobných príbehoch býva, potrebujeme solídne uvítanie do príbehu s prísľubom niečoho veľkého a dramatického. Prehovára na nás Miles Teller čoby masér bohatých pánov David Packouz žijúci v malom bytíku s nádhernou priateľkou Iz (Ana de Armas). Život nejde presne podľa jeho predstáv, no to sa mení v momente, kedy stretáva priateľa z detstva Efraima Diveroliho (Jonah Hill) a ich spoločné cesty pretne vidina pekných peňazí. Ako sa podľa Efraima ľahko dostať k peniazom? No predsa skrz vojnový biznis. Film sa snaží vojnu odsúdiť už v prvých momentoch. Chalani vtipnými hláškami kritizujú celú Bushovu administratívu a Phillips sa určite nechcel dostať pod paľbu liberálnych médii či dotknutých osôb. Prečo je to podstatné? Uvidíte o chvíľu.

 

Pomaly sa s chalanmi oťukávame. Sú to sympaťáci, panuje medzi nimi dobrá chémia a aj napriek lenivému rozjazdu si nás pomaly získavajú. Prvá tretina sa trocha neohrabane vlečie, avšak my sme poriadne natešení na sľúbené šialenosti. Prichádza prvý kontrakt. Cesta do Iraku a prvý závan akcie. Musím vám povedať, že pokiaľ by v takýchto scénach Vojnoví psi pokračovali, boli by naozaj skvelí. Chalani so svojim pomocníkom utrúsili pár dobrých hlášok, scéna na hranici vyzerala ako prísľub dramatičnosti a následný incident známy z traileru by sa pokojne hodil do dobrej akčnej komédie. Všetko to ale rýchlo skončilo a opäť sa ponárame do neškodných, no obyčajných vôd ďalšieho dejstva. Vzostup. Opäť pekná akčná zápletka v Albánsku, na scéne je Bradley Cooper, počúvame ďalšie dialógy...bla, bla, bla...Až to všetko v určitom momente začne pôsobiť tak zbytočne a prázdno.

 

Dvojka Teller a Hill čoby War Dogs sa snaží byť Vlkom z Wall Street a nerobia tak to, čo im ide najlepšie (Recenzia)

 

Zatiaľ čo Scorsese so svojím Vlkom vysmial bohémsky život a Adam McKay v minuloročnom The Big Short pomyselne vztýčil prst nenažranej ekonomike Spojených štátov, Todd Phillips nevie, čo vlastne od svojich psov chce. Na jednej strane kritizuje vojnu a na druhej strane to koniec koncov vyzerá tak, že chlapcov zvláštnym spôsobom obdivuje. Filmu chýba základná myšlienka a slepo sa snaží sledovať šablónu svojich predchodcov, zatiaľ čo si neuvedomuje, že im to síce vyšlo, no bolo za tým niečo viac ako „neskutočný-skutočný príbeh". Ani záverečný zvrat teda príliš nefungoval. V tak dlhej stopáži si to jednoducho pýtalo väčšie premyslenie a výstavbu. Ak by šiel režisér inou cestou a možno ubral niečo málo zo zbytočných obkecávačiek, predĺžil akčné sekvencie, pridal viac humoru (keďže 80% ste videli v traileri) a premyslel isté miesta v scenári, mohlo to dopadnúť naozaj peckovo.

 

Dvojka Teller a Hill čoby War Dogs sa snaží byť Vlkom z Wall Street a nerobia tak to, čo im ide najlepšie (Recenzia)

 

Čo ma na War Dogs najviac hnevá, je ten nevyužitý potenciál. Tvorcovia ho mali plné ruky, no vybrali sa zlým smerom a pretiekol im skrz prsty. Dostávame film, ktorý nie je ani komédiou, ani vojnovým či akčným filmom, no snaží sa byť drámou tlačiacou na pílu, čo je mu v konečnom výsledku na škodu. Chýba mu akási duša a celkový drive, na ktorý budete márne čakať dve hodiny. Máme tu síce veľmi dobré a svižné akčné scény, niekoľko dobrých hlodov, kvalitné a charizmatické obsadenie (Hill na seba jednoducho strháva všetku pozornosť), technicky naozaj zdatne natočené pasáže či vybrané lokality, fajn hudbu, no to celé v nemastnom a neslanom celku. Možno sa vám to bude zdať hlúpe, no naozaj dlho rozmýšľam nad číselným ohodnotením. Niečo vo vnútri mi hovorí, že ten film by mal objektívne dostať 6/10, no ja osobne pôjdem o pol bodík nižšie, najmä kvôli tomu bohapusto premrhanému potenciálu. Od návštevy kina vás však neodrádzam. Pokiaľ máte radi pravdivé príbehy typu „zdola nahor a zhora opäť nadol", nemali by ste ho premeškať. Dúfam, že sa zabavíte viac ako ja.

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Ohodnoť článok
24