Recenzie

Posledné pokušenie Martina Scorseseho odohrávajúce sa v Japonsku 17. storočia nepochybne osloví aj ateistov (Recenzia)

Dočkáme sa pri premietaniach ťažkotožnážneho Scorseseho opusu protestov Japoncov, krešťanov, alebo zarytých japonológov?

17. február 2017, 15:47
17. február 2017, 15:47

Martin Scorsese pripravoval adaptáciu románu Mlčanie japonského spisovateľa Šúsakuho Endoa už od konca osemdesiatych rokov minulého storočia. Vďaka mnohým prekážkam sa však k realizácii vysneného projektu dostal až minulý rok a osobne sa domnievam, že vďaka súčasnému dianiu vo svete to nie je vôbec na škodu. Akákoľvek adaptácia historickej látky totiž v sebe nesie aspoň minimálnu dávku aktualizácie a výnimkou nie je ani Mlčanie. O dlhodobých produkčných problémoch sa na verejnosti podozrivo "mlčí", určite menej, ako pri nakrúcaní "prekliatych" Gangov New Yorku z roku 2002. Vtedy sa režisér eufemisticky povedané (okrem iného) nevedel dohodnúť s producentom Harveym Weinsteinom na konečnom zostrihu a nie každý divák bol výsledkom nadšený. Gangy ale disponovali mohutnou výpravou a vo výraznej vedľajšej úlohe sa parádne predviedol Daniel Day Lewis. Mlčanie je v tomto ohľade riskantnejšie. Spolieha sa na výkony dvoch relatívne mladých hercov, známych najmä z komerčnejších hollywoodskych projektov, a na krásy "japonskej" prírody a jej symbolické významy. Bude to stačiť? Vzniklo ďalšie nezabudnuteľné dielo jedného z najuznávanejších filmových tvorcov histórie americkej a svetovej kinematografie?

 

Posledné pokušenie Martina Scorseseho odohrávajúce sa v Japonsku 17. storočia nepochybne osloví aj ateistov (Recenzia)

 

Pre začiatok nezaškodí trocha histórie, Scorsese totiž ráta so základnou diváckou pripravenosťou na svoje takto výrazne umelecky koncipované dielo. Kresťanstvo začali na japonských ostrovoch šíriť európski misionári už behom 16. storočia. Podarilo sa im presvedčiť a obrátiť na novú vieru desiatky tisíc ľudí. V 30. rokoch 17. storočia dochádza ku konfliktu medzi jezuitmi a dominikánmi, pričom tí druhí sa začali správať k obyvateľstvu podstatne krutejšie. Do hry sa zapojili aj domáci Šogúni, nie príliš vyrovnaní so šírením cudzieho západného náboženstva medzi pospolitým ľudom. Kresťanstvo sa tak vďaka nim stalo v Japonsku nezákonným. Mnohí však ostávali novému vierovyznaniu naďalej verní a odmietali sa ho vzdať. Výsledkom boli kruté tresty ako upálenie za živa alebo utopenie v mori. Misionári sa tak ako šíritelia kresťanstva stávajú nepriateľom japonskej zvrchovanosti. Dej románu a rovnomenného filmu rozpráva príbeh dvoch portugalských jezuitských mníchov Rodriguesa a Garupa (Andrew Garfield a Adam Driver), hľadajúcich na ostrovoch svojho bývalého mentora Ferreiru (Liam Neeson). Ten sa podľa zvestí vzdal kresťanského vyznania. Ich cesta za poznaním je nemenej tŕnistá, ako bola tá Kristova na horu Golgota.

 

Posledné pokušenie Martina Scorseseho odohrávajúce sa v Japonsku 17. storočia nepochybne osloví aj ateistov (Recenzia)

 

Scorsese spolupracoval na scenári spoločne so svojim priateľom Jayom Cocksom, s ktorým napísali aj spomínané Gangy New Yorku a Vek nevinnosti (1993). S jeho písaním začali už v roku 1988 a v polovici 90. rokov boli pripravení nakrúcať. Producenti však projektu neverili a so zháňaním financií to vyzeralo dlho veľmi bledo. Vymenilo sa mnoho členov pôvodne zamýšľaného štábu, vrátane Daniela Day Lewisa v jednej z hlavných úloh. Nakoniec sa kvôli šetreniu nakrúcalo namiesto Japonska na Taiwane (preto tie úvodzovky v prvom odseku ohľadom krás tamojšej prírody). Pre výsledok ale nemá toto rozhodnutie žiaden negatívny efekt. Príroda tu zohráva výrazne významotvornú funkciu a Mlčanie nezaberá žiadne známe architektonické skvosty, dokonca neuvidíme ani horu Fuji, ako sa stalo v Hollywoode pri filmoch rôznych žánrov, situovaných aspoň sčasti do Japonska, otravným klišé.

 

Mlčanie je do poslednej bodky, respektíve záberu, prepracované dielo vyžadujúce od diváka maximálnu spoluúčasť. Je výsostne meditatívne, na druhú stranu aj explicitne násilné, čo sa podarilo režisérovi elegantne skĺbiť častokrát v jednej scéne alebo sekvencii. Tieto emocionálne vyhrotené scény stoja predovšetkým na výkone Andrewa Garfielda. Na jeho novú hereckú polohu som si zvykal o niečo dlhšie, Scorsese ale dobre vedel, prečo si vybral do hlavnej úlohy práve tohto herca. Na prvý pohľad pôsobí trochu zmätene, nerozhodne a v kombinácii s určitým mladíckym šibalstvom v jeho výraze vyniknú jeho prvé skutočné životné dilemy. Meniť by ste s ním nič rozhodne nechceli. Adam Driver strávi na plátne menej času, typologicky sa do svojej úlohy ale hodí a divák chápe, prečo mnísi (a režisér) vybrali práve túto dvojicu pre neľahkú misiu do ďalekej krajiny. Úloha Liama Neesona je skôr epizodická, ale pozor, jeho dialóg s Garfieldom sa môže zapísať výrazným písmom do portfólia Scorseseho legendárnych scén. Značnú stopáž tvoria Rodriguesove vnútorné monológy, niekedy možno až zbytočne doslovné. Filmový obraz pritom väčšinou vypovedá dostatočne o duševnom rozpoložení hrdinu. Nie je to ale pravidlo, mnohé vyslovené myšlienky mizanscénu vhodne dopĺňajú.

 

Posledné pokušenie Martina Scorseseho odohrávajúce sa v Japonsku 17. storočia nepochybne osloví aj ateistov (Recenzia)

 

Na čo sa pri sledovaní Mlčania zamerať v prvom rade? Alebo inak povedané, je možné všetko podchytiť na prvýkrát? To bude u každého diváka individuálne. Závisí to od znalosti režisérovej tvorby a jeho ústredných tém a ochoty vnímať a ponoriť sa do špecifickej atmosféry diela. Pozorne počúvať vnútorné monológy, dialógy, premýšľať o nich a zároveň sledovať obrazové výrazové prostriedky. Neviem, či k podobnému výsledku dospeje väčšina, ale osobne vnímam Mlčanie ako film kontrastov. Stret západnej a východnej civilizácie, kresťanstva a šintoizmu, utrpenia posmrtného života a viery v posmrtný raj. Vnútorné monológy sa striedajú s dialógmi v japončine a angličtine, hrdinovu spoločnosť v podobe rovesníka Garupeho strieda samota vo väzení, tá je ďalej vo výraznom kontraste s ďalšou témou filmu, slobodou. Tú je ale ťažko definovať. Upálenie za bieleho dňa nasleduje nočný záber s v mori utopeným mučeníkom, dôležité sú tak aj prírodné živly. Samotné mlčanie je potom v kontraste so spomínanou občasnou doslovnosťou, to je ale iba jedna z menších vád na kráse inak plnohodnotného diela. K nedostatkom možno priradiť aj ďalší, už určite nezamýšľaný kontrast, a to na jednej strane úpenlivú snahu o čo nahlbší ponor do duše minimálne dvoch hlavných postáv a na strane druhej iba letmo načrtnuté postavy Japoncov. Pri takejto dĺžke tu na výraznejšiu postavu z domácich radov priestor bol.

 

Scorsese viac ako iba uspel. Nakrútil to, o čom dlho sníval a čom vždy snívajú pri čakaní na jeho nový film aj jeho verní fanúšikovia. Nemá potrebu (až na výnimky) im nič uľahčovať, vie, ku komu hovorí. Mlčanie môžeme tematicky smelo porovnávať s Bergmanovými dielami, zaoberajúcimi sa otázkou viery a predovšetkým mlčanlivosťou Boha. Výtvarnou stránkou sa podobá na niektoré Malickove diela, behom sledovania si spomeniete minimálne na Nový svet (2005). Neponúka jasné odpovede, skôr naopak, mnohé otázky akoby ostanú zámerne "visieť vo vzduchu" a tým pripravia živnú pôdu pre búrlivé diskusie ohľadom toho, čo presne nám chcel autor povedať. Na mnohé existencionálne otázky v živote odpovede nenájdeme, možno sa dočkáme až vo vytúženom posmrtnom raji, možno ani tam. Odpoveď na otázku, či stojí Mlčanie za návštevu kina, je ale bez váhania jednoznačná. 9/10.

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Vyjadri svoj názor na článok
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Odpad! Menej takýchto článkov
Super! Viac takýchto článkov
Povedz nám, prečo sa ti článok nepáči:
Ďakujeme za tvoj názor!
Pomáha nám a autorom pri skvalitňovaní obsahu na stránke.
Zobraziť 2 komentáre
Diskusia
Diskusia je len pre prihlásených
2 komentáre
Zoradiť komentáre podľa obľúbenosti času pridania
Peter Pavlík20. február 2017, 0:48

Pomalé, premýšľavé a myšlienkovo strhujúce majstrovské dielo. Vizuálne dychberúce, herecky bezchybné, režijne vycibrené a remeselne skvostné. Nejedná sa síce o žiadny evergreen, ktorý si budem púšťať dvakrát do roka ako mnoho Scorseseho peciek ale raz za čas sa k tomu budem určite vracať. Ohromne som si to užil a kino povinnosť. 10/10
P.S. Z trojice Last Temptation of Christ/Kundun/Silence som si najviac užil práve tento

0 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
-_-17. február 2017, 20:07

A ja som čítal, že je to iba nafúknutá trojhodinová muka -_-

-7 Odpovedať · Nahlásiť
Najčítanejšie na webe
48 hodín / 7 dní / 30 dní