V roku 1996 sa do svetových kín dostal výjav, ktorý našiel vo svojich radoch iba veľmi málo konkurencie. Samozrejme. Niekoľko „junkie" filmov o mizantropickom živote feťákov sme tu už mali, ale takmer žiaden z nich nezobrazoval ich príbeh s takou dávkou súcitu, opovrhnutia a nádeje v jednom. Priznám sa, prvý Trainspotting sa mi ešte ako malému vryl do pamäti najmä kvôli kultovej scéne, počas ktorej Renton zažíva hrôzostrašný absťák. O ďalších pár rokov som si ho pozrel opäť a pochopil som, že po drogách nikdy v živote nesiahnem a až po treťom pozretí som pochopil krásu tohto filmu o parte zruinovaných kamošov. Niektorí ho označujú ako coming-of-junk movie, iný ako coming-of-age movie. Nech už je to akokoľvek, Danny Boyle vtedy pretavil latku spisovateľa Irvinea Welsha do živej podoby a vytvoril tak kultové dielo, nachádzajúce svojich fanúšikov po celom svete. Dnes, po dvadsiatich rokoch, sa opäť ocitneme v prostredí špinavého Edinburghu. Skvelý režisér si totiž zobral na paškál knihu s názvom Porno a cesty štyroch priateľov sa tak opäť skrížili na striebornom plátne vo veľkom štýle. 

 

Je Trainspotting 2 dôstojným nástupcom legendárnej jednotky? (Recenzia)

 

Pre ľudí, ktorí prvý diel nevideli, alebo ho videli príliš dávno, bude možno prvotná 15 minútovka trochu ťažšia na pochopenie, tak dovoľte, nech vás oboznámim. Na konci prvej časti sa po mnohých eskapádach Renton (Ewan McGregor) rozhodol, že už takto ďalej nedokáže žiť. Nervákovi Begbiemu (Robert Carlyle) a svojmu najlepšiemu priateľovi Sick Boyovi (Johnny Lee Miller) ukradol peniaze z ich spoločného heroinového obchodu a jediný, nad kým sa zľutoval, bol podivín Spud (Ewen Bremner). Renton si totiž „vybral život" ďaleko od svojho rodného mesta, ďaleko od drog, ďaleko od šialeného pouličného kolobehu. Ako však zisťujeme na začiatku pokračovania, akosi sa mu to nepodarilo.

 

Do Edinburghu sa nevracia iba z nostalgie. Život v zahraničí sa s ním nemaznal a následne zisťujeme, že sa nemaznal ani s ostatnými. Begbie alias Franco si odpykáva trest v base, Sick Boy alias Simon presedlal zo smacku na kokaín a Spudovi sa svet pomaly rúca, keď nedokáže odolať starej známej droge a takmer si zoberie život. Na povrchu silný, no v srdci zlomený Renton sa vracia na jediné miesto, ktoré môže nazývať domovom a buďte si istý, že čas staré rany nezacelil. Myslíte si, že sa štvorica priateľov dokáže dať opäť dokopy? Odpoveď vám bude jasná už traileru.

 

Je Trainspotting 2 dôstojným nástupcom legendárnej jednotky? (Recenzia)

 

Musím uznať, že Boyle prichádza hneď od začiatku v našľapanej forme. T2 Trainspotting je po technickej stránke naozaj lahôdkový už od úvodných sekvencií a v nastolenom trende pokračuje až do svojho konca. Od sychravých farieb v chudobnej mestskej štvrti, cez neóny v nočných kluboch až po nádej vdychujúcej scéne v prírode. Strih s občasným „presekom" príjemne dolaďoval napínavé pasáže, ktorých tu máme hneď niekoľko a hudbe taktiež nemožno veľa vyčítať. John Hodge, ktorý scenáristicky adaptoval aj prvý film, odviedol opäť dobrú robotu a dialógy vás (samozrejme aj zásluhou knihy) dostanú do príjemného popuku. T2 vsádza na humor možno aj viac ako prvý film a využíva pritom množstvo odľahčenejších tém. Čierny humor je samozrejme neoddeliteľnou súčasťou, ale napríklad scéna v protestantskej krčme úprimne rozosmeje aj toho najvytrvalejšieho diváka. Pýtate sa, ako obstáli dnes už postarší chalani? Viac ako dobre. Od Spudovho debilného výrazu až po Begbieho nasratú tvár sa vám postupne vynárajú spomienky, oživujúce jednotku a Boyle si tento fakt potvrdzuje aj prestrihmi práve zo spomínaného filmu. Na rad prichádza silná nostalgia a ja začínam pochybovať, či T2 zobem kvôli láske k jednotke, alebo som naozaj nadšený.

 

Je Trainspotting 2 dôstojným nástupcom legendárnej jednotky? (Recenzia)

 

Pár kolegov vravelo, že im vo filme chýbal akýsi dej. S tým ja osobne problém nemám. T2 je totiž návrat ku koreňom a návrat k tomu, od čoho sme odišli na konci jednotky. Bohužiaľ, nemôžem im to zazlievať, keďže príbeh Rentona a jeho kamošov už nie je taký drsný. On v podstate nie je ani príliš prelomový, keďže máte pocit, že sa pozeráte na zhruba to isté, avšak futbal nahradili filtre na snapchate a heroín nahradil koks. K tomu všetkému sa hrdinovia už nepotýkajú s hrozbou predávkovania, ale s nasratým Begbiem a účtom z minulosti. Nemôžem však povedať, že sa stopáž varí z vody, to určite nie. Skôr mám pocit, že Boyle si až príliš poisťuje celú nostalgickú stránku filmu a rád ostáva v overených koľajách, zatiaľ čo si neuvedomuje, že lipnutie na legendárnej jednotke mnoho divákov prekukne a okrem technickej stránky tak nedostanú nič, čím by mohli byť očarení.

 

Slovné a číselné hodnotenie druhého Trainspottingu je tým pádom viac ako ťažké. Som si istý, že rozdelí divákov na dva tábory. Na tých, ktorých film pohltí a ktorí budú žrať návrat obľúbených feťákov s úsmevom na tvári a na tých, ktorých hra na rovnakú strunu (aj keď v štýlovom kabáte) baviť nebude. Ja sa teda nachádzam na rázcestí. Bolo by vrcholne nesprávne odhovárať vás od návštevy kina, ale vopred upozorňujem, že pokiaľ ste nenašli záľubu vo filme z roku 1996, nenájdete ju ani tu. Na druhú stranu, ak ste fanúšikom, nemáte nad čím rozmýšľať. Ja osobne som sa kvalitne pobavil, aj keď si uvedomujem, že T2 prakticky neprišiel s ničím novým. Nostalgia u mňa šľapala na výbornú a nebojím sa ho označiť, za dôstojného nástupcu legendy.  Udeľujem mu zaslúžených 7,5/10.

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Ohodnoť článok
47