Pokračujeme v našej sérii príjemne emocionálnych, dojemných, ale aj zdrvujúco depresívnych filmových zážitkov (prvý diel tu, druhý tu). Týmto článkom sme mali pôvodne končiť. Napokon si výlet do sveta animácie ešte rozdelíme na dva zoznamy. Animovaná kinematografia predstavuje ohromné pole plné rôznorodých snímok, z ktorých mnohé sa snažia vytlačiť z nás aj nejakú tú slzu. Animáky bývajú dosť často v tieni svojich hraných kolegov - väčšina ľudí na ne stále pozerá ako na zábavku pre deti. Táto téza ale už dávno neplatí.

 

Trochu rozhľadenejší diváci nám určite dajú za pravdu, že viaceré z animákov z tohto zoznamu by deti rozhodne nemali vidieť. Vybrali sme desať diel, plus nejaký ten bonus. Pokiaľ si myslíte, že článku budú vládnuť filmy štúdia Pixar, tak vás asi sklameme. Animované more je príliš rozsiahle a niektoré snímky by bola škoda nespomenúť (aj keď nemusia byť masovo známe). Opäť sme sa snažili zachovať istú pestrosť - nájdete tu diela úprimne dojemné, melancholicky zasnené, ale aj kruté a temné. Prajeme príjemné čítanie.

 

Grave of the Fireflies (réžia: Isao Takahata, 1988)

Krehký, ale aj krutý príbeh Seita a jeho malej sestry Setsuko. Počas bombardovania Japonska uprostred druhej svetovej vojny prichádzajú o matku. Chvíľu nachádzajú útočisko u svojej tety, ale tá z ich prítomnosti nie je príliš nadšená. Obaja sa preto sťahujú do protileteckého bunkra. Zo všetkých strán na nich doliehajú hrôzy vojny, každý deň je bojom o to najzákladnejšie: získať jedlo, potrebné lieky a skrátka žiť normálny život aj napriek neľudským podmienkam. Strhujúce anime inšpirované skutočnými udalosťami patrí pre mnohých k vôbec najpresvedčivejším a najdojemnejším protivojnovým filmom všetkých čias. 

 

10 deprimujúcich, zdrvujúcich, ale i nádherných animákov, pri ktorých si neraz vyplačete oči

 

Mary and Max (réžia: Adam Elliot, 2009)

Neobyčajný príbeh dvoch úplne rozdielnych ľudí - 8-ročnej Mary z dysfunkčnej rodiny a 44-ročného Maxa s Aspergerovým syndrómom. Obaja sa poznajú len prostredníctvom svojich dopisov, obaja sú rovnako citlivé a osamelé existencie. Ich vzťah sa postupom rokov mení z kamarátstva na jedno z najpevnejších priateľstiev. Čierno-humorná animovaná exkurzia do nešťastných životov, kde sa režisér nevyhýba veľmi temným témam (depresie, alkoholizmus, samovražda...). Jeho dielo však napriek tomu (či práve preto) ostáva nádhernou oslavou priateľstva a vzájomného ľudského porozumenia.

 

10 deprimujúcich, zdrvujúcich, ale i nádherných animákov, pri ktorých si neraz vyplačete oči

 

Iluzionista (réžia: Sylvain Chomet, 2010)

Očarujúci magický realizmus podľa Sylvaina Chometa. Hlavným hrdinom je starnúci variétny kúzelník. Časy mu neprajú, ľudia už o kúzla nemajú záujem, a tak je iluzionista nútený neustále cestovať, aby sa uživil. V malej dedinke však jedného dňa narazí na mladé dievča Alice - jeho veľkú obdivovateľku, ktorá je úprimne presvedčená, že mágia je skutočná. Nádherná animácia s príbehom, čo si dokonale vystačí aj bez slov. Jemné, poetické a dojemné. Pokiaľ sa vám páčil Chometov oscarový hit Trio z Belleville, v prípade Iluzionistu neváhajte.

 

10 deprimujúcich, zdrvujúcich, ale i nádherných animákov, pri ktorých si neraz vyplačete oči

 

Up (réžia: Pete Docter, Bob Peterson, 2009)

Známa pixarovka o 78-ročnom predavačovi balónikov Carlovi Fredricksenovi a jeho dobrodružnej ceste do Južnej Ameriky. Na tú sa vydá vskutku nezvyčajným spôsobom - na svoj dom uviaže tisíce balónikov a odletí k oblakom. Pridá sa k nemu aj malý Russell. To je starému pánovi najprv proti srsti, ale napokon si táto podarená dvojica na seba zvykne. Niet čo dodať. Komédia Petea Doctera a Boba Petersona je nápaditá, svižná a emocionálne sa vás dokáže dotknúť už počas prvých minút.

 

10 deprimujúcich, zdrvujúcich, ale i nádherných animákov, pri ktorých si neraz vyplačete oči

 

Corpse Bride (réžia: Tim Burton, Mike Johnson, 2005)

Nesmelý mladík Victor van Dort sa má oženiť s Viktóriou, lenže omylom prebudí zo záhrobia mŕtvu Emily. Tá Victora považuje za svojho manžela a vtiahne ho do veselého sveta mŕtvych, kde vládne omnoho väčšia pohoda a zábava, než v chladnom a temnom svete živých. Tim Burton v najlepšej forme. Spolu s Mikeom Johnsonom zrežíroval vtipnú, zábavnú a milo morbídnu muzikálovú komédiu. Nechýba vydarený soundtrack Dannyho Elfmana, dokonalá stop-motion animácia a perfektný voice-casting (Johnny Depp, Helena Bonham Carter, Emily Watson, Albert Finney, Christopher Lee, ...). Jedným z najzaujímavejších aspektov filmu je práve svojský (a vtipný) kontrast medzi smutným svetom živým a radostným svetom po smrti.   

 

10 deprimujúcich, zdrvujúcich, ale i nádherných animákov, pri ktorých si neraz vyplačete oči

 

Red Turtle (réžia: Michaël Dudok de Wit, 2016)

Muž uprostred búrky stroskotá a dostane sa na opustený ostrov. Niekoľkokrát sa pokúsi dostať sa preč, ale záhadná červená korytnačka mu jeho plť vždy zničí. Je jeho údelom naozaj ostať už navždy na ostrove? Prvý dlhometrážny projekt (po viacerých krátkych snímkach) Michaëla Dudok de Wita dopadol na výbornú, ako ste si mohli prečítať aj v našej recenzii. Red Turtle je pôsobivou, sentimentu zbavenou lyrickou meditáciou o kolobehu života a ľudskej osamelosti. Oplýva nádhernou animáciou a jemnou melanchóliou. Odporúčame hlavne milovníkom artovej kinematografie a poetickejšie zmýšľajúcim divákom.

 

10 deprimujúcich, zdrvujúcich, ale i nádherných animákov, pri ktorých si neraz vyplačete oči

 

Anomalisa (réžia: Charlie Kaufman, Duke Johnson, 2015)

Michael Stone je úspešný autor motivačných kníh, sám sa ale potýka s hlbokou depresiou. Je vnútorne izolovaný od ostatných ľudí. Tých vníma ako masu s rovnakými tvárami aj hlasmi. Na pracovnej ceste v Cincinnati však v hoteli spoznáva nesmelú, ale bezprostrednú a sympatickú Lisu Hesselman. A tá ho okamžite upúta. Jej hlas je totiž priam magický. Charlie Kaufman aj v prípade animovaného filmu dokázal, že čokoľvek, čo chytí do rúk, to sa premení na drahokam. Anomalisa je možno dejovo strohejšia než predchádzajúce Kaufmanove počiny, je však veľmi úprimná, citlivo natočená a miestami nádherne bizarná.

 

10 deprimujúcich, zdrvujúcich, ale i nádherných animákov, pri ktorých si neraz vyplačete oči

 

My Life as Zucchini (réžia: Claude Barras, 2016)

Ďalší originálny animák, ktorého recenziu sme vám priniesli pomerne nedávno. Chlapec Zucchini sa po smrti svojej alkoholickej matky dostáva do detského domova. Najprv má problém zapadnúť, postupne však medzi outsiderskými deťmi nachádza priateľstvo, ako aj prvú lásku k dievčaťu Camille. Pomerne jednoduchý, čarovne „detský“ príbeh vo výbornej snímke kontrastuje s temnými stránkami života (alkoholizmus, drogová závislosť, sexuálne zneužívanie...). Claude Barras však napriek tomu vo svojom diele akcentuje skôr témy nádeje a viery v lepší život. Jeho hrdinovia nestrácajú optimizmus a práve preto sú mimoriadne sympatickí. Veľmi citlivé dielo, ale určené skôr dospelým divákom.

 

10 deprimujúcich, zdrvujúcich, ale i nádherných animákov, pri ktorých si neraz vyplačete oči

 

Spirited Away (réžia: Hayao Miyazaki, 2001)

Aspoň jedno majstrovské dielo geniálneho Haaya Miyazakiho sme sem museli dať. Bolo ťažké vybrať z jeho bohatého portfólia len jedno. Napokon sme sa rozhodli zaradiť Cestu do fantázie. Podmanivý príbeh rozpráva o dievčatku Chihiro. To sa spolu s rodičmi dostane do opusteného lunaparku. Matka a otec však podľahnú lákavému občerstveniu v opustených stánkoch a kvôli tomu sa premenia na prasatá. Chihiro sa dostane do rozprávkového sveta plného ježibáb, duchov, démonov a iných podivuhodných bytostí. Spozná tiež tajomného chlapca menom Haku. Jej cesta za oslobodením rodičov od kliatby však ešte len začína...

 

10 deprimujúcich, zdrvujúcich, ale i nádherných animákov, pri ktorých si neraz vyplačete oči

 

Inside Out (réžia: Pete Docter, Ronaldo Del Carmen, 2015)

Klasika. Skvelú pixarovku V hlave ste zrejme všetci videli. Zavedie nás do zákutia mozgu dievčaťa menom Riley. Ten je okupovaný piatimi základnými emóciami: Radosťou, Smútkom (Depkou), Hnevom, Strachom a Znechutením. Neskôr sa však Radosť s Depkou nešťastnou náhodou dostanú mimo svoje Riadiace centrum. Cestu späť musia absolvovať tými najzvláštnejšími zákutiami mozgu. Ako to ale bez nich zvládne Riley? Úžasne nápaditý, imaginatívny a vtipný animák. Nevyhýba sa ani zobrazeniu melancholickejších tónov a upozorňuje, že smútok má v ľudskom živote tiež svoje miesto. Vynikajúce postavičky emócií si nejde nezamilovať, rovnako ako príjemne realistických ľudských hrdinov. Avšak, najmä Amy Poehler ako hyperaktívna Radosť a sucho ironická Phillis Smith v úlohe Depky sú na nezaplatenie.

 

10 deprimujúcich, zdrvujúcich, ale i nádherných animákov, pri ktorých si neraz vyplačete oči

 

BONUS: Arrugas (réžia: Ignacio Ferreras, 2011)

No, a v bonusovom filme si urobíme malý výlet do jedného obyčajného španielskeho domu dôchodcov. Emilio začína byť pre svojho syna a jeho rodinu trochu nad hlavu. Putuje teda do domova dôchodcov, kde sa zoznamuje s rôznou paletou seniorov. Skamaráti sa s cynickým podvodníčkom Miguelom a snaží sa adaptovať na nové prostredie. Fererrasova reflexia staroby sa nesie v pokojnom tempe - postavy sa ohliadajú za svojimi životmi, trápia sa s chorobami, ako aj s neodbytným pocitom krátiacej sa budúcnosti. Arrugas je citlivo a ľudsky vyrozprávaný príbeh z obyčajného života, animácia je jednoduchá, ale plne funkčná. Veľmi príjemná (i keď melancholická) prechádzka jeseňou života, ktorej sa nikto z nás nevyhne.

 

10 deprimujúcich, zdrvujúcich, ale i nádherných animákov, pri ktorých si neraz vyplačete oči

 

A opäť sme na konci. Vieme, že z našej strany ide len o malú ochutnávku, do zoznamu by sa v pohode vošli aj iné snímky štúdia Pixar, Disney či Hayaa Miyazakiho, rovnako aj krátke diela Adama Elliota a Michaëla Dudok de Wita. Záujemcom môžeme doporučiť aj kultovú Predvianočnú nočnú moru alebo originálnu bábkovú drámu Strings. Z česko-slovenských vôd môžeme spomenúť silný a temný horor Čarodějův učeň. Kvalitných animovaných depresií či dojákov je skrátka dosť a dosť. Máte vlastného favorita, ktorého sme opomenuli? Určite sa o svoje tipy podeľte v komentároch. Možno sa objavia v ďalšom článku, ktorý sa pokúsime vydať do konca mája..

Ohodnoť článok
144