Filmy

Za života nedocenený, po smrti kultový. Howard Phillips Lovecraft a filmové adaptácie jeho mimoriadne tajomných a hrozivých poviedok

Meno, ktoré pozná každý pravý fanúšik hororu.

16. máj 2017, 11:32
16. máj 2017, 11:32

Najstaršou a najsilnejšou ľudskou emóciou je strach. A najstarším a najsilnejším druhom strachu je strach z neznámeho." Ako inak začať článok venujúci sa Lovecraftovej tvorbe (resp. jej filmovému spracovaniu) než jeho najznámejším citátom, ktorý tak precízne odzrkadľuje alfu a omegu autorových poviedok. V Lovecraftových dielach sa objavuje totiž len opis hrôzy z neznámeho a zväčša absentujú konkrétnejšie vysvetlenia okolitého zla. Poviedky sami o sebe vsádzajú na fantáziu čitateľa, ktorá sa na intenzívne precítenie knižného diania musí točiť na plné obrátky.

Howard Phillips Lovecraft sa narodil 20. augusta v roku 1890 v mestečku Providence. Za svoj život a predovšetkým po svojej smrti sa preslávil poviedkami zaoberajúcimi sa mýtom Cthulhu. Tematicky sa všetko točilo okolo temného božstva, ktoré existovalo milióny a milióny rokov pred vznikom ľudstva. Oproti danému zlu je človek iba malým, nič nezmôžucim tvorom. V autorových príbehoch sa náš racionálny svet, zakladajúci si na fyzikálnych zákonoch, dokáže behom niekoľkých nepatrných sekúnd rozpadnúť na malé omrvinky ako domček z karát. Lovecraftovu tvorbu a jeho čudácke zmýšľanie možno odôvodniť hlavne smutným detstvom, v ktorom bol odrezaný od okolitého sveta. Väčšinu svojho času strávil čítaním kníh v priestoroch veľkého rodinného domu s tmavými chodbami, pretože v spoločnosti bol odmalička šikanovaný. V mladom veku mu zomrel otec a ďalej bol vychovávaný matkou, tetami a pre Lovecraftovu sčítanosť najpodstatnejšou osobou, jeho starým otcom, cez ktorého sa mladý Howard dostal k Edgarovi Allanovi Poeovi.

 

Za života nedocenený, po smrti kultový. Howard Phillips Lovecraft a filmové adaptácie jeho mimoriadne tajomných a hrozivých poviedok


V mladosti začal trpieť nespavosťou a nočnými morami. Jeho matka k nemu mala veľmi neobvyklý vzťah, pretože i keď ho rozmaznávala a milovala, zároveň ho obviňovala z otcovho úmrtia a vyčítala mu jeho fyzickú odpudivosť. Povahou bol Lovecraft odjakživa samotársky introvert, čo sa v spojitosti s nočnými morami určite podpísalo na jeho spisovateľskom zameraní voči hororovému žánru. Okolie ho vždy vnímalo ako inteligentného, ale mimoriadne podivného chlapca. Zopár mesiacov pred dokončením strednej školy sa nervovo zrútil. Za túto skutočnosť môže smrť jeho starého otca, ku ktorému si vybudoval veľmi intenzívny vzťah.

 

Na druhej strane k tomu ale určite ani nepridal fakt, že sa musel rozlúčiť s vysnenou kariérou astronóma, keďže dostatočne neovládal potrebnú matematiku. V danom stave, kedy nedokončil strednú školu, sprevádzaný myšlienkami na samovraždu, zostal približne až dlhých päť rokov. Počas nich z domu vychádzal iba v noci a trpel mimoriadnymi bolesťami hlavy. Našťastie sa ale po čase pozviechal a dal sa na dráhu spisovateľa, kedy vznikli aj jeho prvé diela Dagon a The Tomb. V roku 1931 mu na následky nesprávne vykonanej operácie zomrela matka. Lovecrafta opäť začali obchádzať samovražedné myšlienky, ale nakoniec sa aj z týchto ťažkých časov pozviechal.

 

Za života nedocenený, po smrti kultový. Howard Phillips Lovecraft a filmové adaptácie jeho mimoriadne tajomných a hrozivých poviedok

 

V neskoršom období sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, Soniou Greeneovou, s ktorou sa odsťahoval do New Yorku. Vzhľadom na vzájomné vzťahové neporozumenie sa ale dva roky po svadbe rozišli (aj keď nikdy nie úradne). Lovecraft naďalej zostával v New Yorku, ktorý ho tak veľmi inšpiroval, no zároveň New Yorkom opovrhoval. V roku 1933 sa vrátil do rodného Providence, kde následne spísal svoje najväčšie diela, ako The Shadow over Innsmouth, The Call of Cthulhu, At The Mountains of Madness a podobne.

 

V roku 1936 mu boli diagnostikované vážne zdravotné problémy a medzi nimi aj rakovina. V roku 1937 bol prijatý do nemocnice, a tam v nepretržitých bolestiach ešte toho roku zomrel. Jeho priatelia pokračovali v šírení Lovecraftovej tvorby aj naďalej. Pre viac informácií o zložitom živote tejto pozoruhodnej osobnosti odporúčam dokumentárnú snímku Lovecraft: Fear of the Unknown (2008). Niet divu, že sa mnohé roky po jeho smrti autorom inšpirovalo nespočetné množstvo spisovateľov (spomedzi nich napríklad populárny Stephen King či Brian Lumley), no taktiež nemalý počet filmárov (John Carpenter, Stuart Gordon, ľudia z H.P. Lovecraft Historical Society a podobne). My sme sa rozhodli oboznámiť vás s niektorými filmovými počinmi, ktoré sa Lovecraftom prinajmenšom inšpirovali alebo patria do kategórie priamych adaptácií.

 

10. Hudba Ericha Zanna (1980)

Väčšina filmov z vybranej desiatky sa radí medzi celovečerné snímky (s výnimkou Call of Cthulhu) a keďže sme chceli do zoznamu napísať aj jednu krátkometrážnú jednohubku, začneme práve s ňou. Amatérske spracovanie aj cez svoj nízky rozpočet krásne vystihuje jednoduchosť a tajomnosť poviedkovej predlohy. V krátkych sedemnástich minutách tvorcovia dokážu prostredníctvom diabolských melódií vyvolať v divákovi pocit nekonečného strachu z nadpozemských božstiev, ktoré sú voči ľudstvu viac než nepriateľsky zamerané. Dej príbehu sa odohráva na ulici Rue ďAuseil, kde mladý muž po prvýkrát počul hrať skladby nemého violistu. Skladby, ktoré mu naveky zmenili život.



9. Valdemarův odkaz (La herencia Valmder, 2010)

La herencia Valdermar patrí do skupiny filmov, ktoré si pozriete už len kvôli tomu, že sa inšpirovali Lovecraftom. Niesú natoľko kvalitné, že by po nich vyštartoval každý divák, ale pre fanúšikov mysteriózna a temna ide o ranu do čierneho. Podobne to majú aj čitatelia Stephena Kinga. Kvalitných filmových spracovaní jeho knižných diel je pomenej, a tak sa musia doceniť aj tie menej vydarené počiny. Vo Valdemarovom odkaze sa pozrieme na prácu súkromného detektíva, ktorý sa vydáva do tajomného sídla, aby objasnil čudesné zmiznutie nezvestnej osoby. Vo filme sa mimo iného stretneme aj s Bramom Stokerom (autor Drakulu) a Aleisterom Crowleym (známy okultista).

 

 

8. Necronomicon (1993)

Máme tri príbehy. Tri rôzne situácie, ktoré však majú niečo spoločné. V prvom rade sú len fantáziou spisovateľa H.P. Lovecrafta (Jeffrey Combs). Druhým spoločným znakom je kniha Necronomicon - tá sa objavuje v každej z častí. V prvej z poviedok sa pozrieme do starého, polorozpadlého domu, do ktorého prichádza jeho dedič. Po čase objavuje vyššie spomínaný Necronomicon, obsahujúci tajomný rituál, vďaka ktorému možno mŕtvych prinavrátiť k životu. Všetko je ale len klamom podmorského božstva.

 

Druhá časť rozoberá príbeh takmer nesmrteľného doktora Madena, udržiavajúceho sa pri živote podivnými experimentami. V tretej časti dvaja policajti prenasledujú zlodeja a nešťastnou náhodou nabúrajú. O niekoľko sekúnd sa vodička auta preberie a vydá sa hľadať kolegu, ktorého podľa očitých svedkov odvliekol masový vrah "Řezník". Policajtka dvojici svedkov dôveruje a v zápale adrenalínu naletí do pasce. Žiadny vrah ale neexistuje. Len starý pán a pani majú s policajtkou zvrátené plány.

 


7. Dagon (2001)

Snímka Dagon čiastočne čerpá z poviedky H.P. Lovecrafta, The Shadow over Innsmouth. Príbeh nás zavedie do mesta ovládaného tajomným kultom, ktorý slúži božstvu morských hlbín. Pre návštevníkov nie je z podivnej oblasti prakticky žiadneho úniku. Keď sa raz odvážite do tejto odľahlej časti vstúpiť, jeho obyvateľstvo vás pohltí. V lepšom prípade skončíte ako jeden z nich. A v tom horšom ako obeta veľkému Dagonovi. Veľmi rýchly rozbeh a jeho intenzívna atmosféra je veľkým plusom celého filmu, ktorý aj cez svoj očividne nízky rozpočet dokáže upútať divákovu pozornosť.

 


6. Prokletí (Cast a Deadly Spell, 1991)

Z hororovej roviny sa presuňme k troška humornejšiemu žánru. Nieže by Cast a Deadly Spell v sebe neobsahoval prvky mysteriózna a temna, ale všetko berie s určitou nadsádzkou. Zaujímavá kombinácia béčkového hororu, noiru a komédie je naozaj prapodivnou zmesou, ale verte nám, že funguje bezchybne. Súkromný detektív H. Phillip Lovecraft (áno, zámerná podobnosť so spisovateľom), ktorého predstaviteľ Fred Ward s cigaretou v ruke zahral rolu cynického štyridsiatnika perfektne, nás zavedie do Los Angeles v roku 1948. Pre celý film je význačná už raz spomínaná kniha čiernej mágie, Necronomicon, po ktorej súkromne očko pátra.

 


5. Re-Animator (1985)

Znova sa vrátime do nezvyčajnej kombinácie hororu a komédie a tentokrát do toho primiešame aj žáner science-fiction. V Re-Animátorovi nás čaká geniálny Jeffrey Combs v role doktora Westa, ktorému nechýba tá správna dávka inteligencie a kúska šialenosti. West sa vo filme dostane k nehumánnym experimentom oživovania mŕtveho tkavina. Z Lovecrafta je v snímku síce čerpané minimum, ale asi by sa v hrobe obracal, keby vedel, že Re-Animator z jeho tvorby nepobral onu klasickú "hrôzu z neznámeho", no naopak tomu málu čo vzal dodal strach zo "známeho a krvavého". Ale ako béčkový comedy-horor to skrátka Re-Animatorovi svedčí.

 

 

4. Volanie Cthulhu (The Call of Cthulhu, 2005)

S Call of Cthulu sa dostávame k jednému z dvoch zatiaľ pravdepodobne najdôveryhodnejších a najpresnejšie spracovaných počinov Lovecraftovej tvorby. Film je adaptáciou na rovnomennú poviedku, v ktorej nájde mladý vedec medzi poznámkami svojho zosnulého príbuzného poznámky týkajúce sa kultu Cthulhu, vyznávajúceho staré božstvá. Aby sme vás nepripravili o plnohodnotný zážitok, veľa toho napísať ani nemôžeme, ale informačne by sme ešte spomenuli, že pre dodanie autentickosti sa film natáčal v nemej, čiernobielej verzii (aj keď ako sami vidíte, bol natáčaný v roku 2005). S vyšetrovaním mladého vedca prichádza vzrušenie, pátranie, zdesenie a šialenstvo. Poviedku aj filmového spracovanie každému vrelo odporúčame.

 

 

 

3.  Šepot v Temnotách (The Whisperer in Darkness, 2011)

Ide o druhú naozaj presne spracovanú adaptáciu. Film čerpá z rovnomennej poviedky, Šepot v Temnotách a taktiež ako v prípade Volania Ctulhu, ide o novodobú snímku točenú v čiernobielom režime. Tentokrát sa ale miesto nemého filmu dočkáte hovorených dialógov. Napätie a atmfosféra ala Lovecraftovský "strach z neznámeho" je budovaná väčšinu času na absolútnu jedničku. Snímok bez sebaväčších zádrhelov pracuje na báze tajomna a noir atmosféry, ktorá vám celý čas preniká až do morku kostí. Ďalej treba taktiež bezpodmienečne pochváliť herecké obsadenie, ktoré by si do jedného zaslúžilo viac než len "obyčajné" role v nízkorozpočtovom (i keď nadmieru kvalitnom), nadšeneckom projekte. A aby tej chvály nebolo málo, soundtrack, si vás behom chvíle obmotá okolo prstu, pretože fantasticky vystihuje úzkostlivého ducha snímku.

 

 

2. Šialenstvo (In the Mouth of Madness, 1994)

Už po predstavení Lovecrafta sme medzi tvorcami, ktorí sa vo svojich filmoch autorom inšpirovali, spomenuli aj známeho Johna Carpentera. Pre Carpentera je význačné točiť filmy s pochmúrnou, mrazivou a temnou atmosférou, takže mu môžete veriť, že v danom žánri dostanete to, čo očakávate. Poisťovaciemu vyšetrovateľovi, ktorého si zahral Sam Neil, bolo dané za úlohu nájsť nezvestného hororového autora, Suttera Canea. Pri svojom pátraní sa dostáva k opustenému mestečku, kde Cane čerpá svoju inšpiráciu od bytostí z iného sveta. Carpenter v In The Mouth of Maddnes jednoznačne vychádza z literatúry majstrov hororu Lovecrafta a Stephena Kinga, pričom svoju prácu ako obvykle vykonal prvotriedne.

 

 

1. Vec (The Thing, 1982)

Kultová záležitosť, prekonávajúca svoj originál z roku 1951. Príbehovo nás The Thing zavedie na Antarktídu a povedzme si na rovinu, že ide o skutočne nádherne mrazivé a neohrané prostredie k natočeniu (sci-fi) hororu. Stiesnené priestory, paranoja, strach, neznámy nepriateľ. Keď má ísť vo filme do tuhého, vďaka extrémne chladnému soundtracku do toho ide poriadne. S Vecou urobil Carpenter poriadne hlbokú dieru do žánru ako takého a ukázal po tretíkrát (Halloween, Mlha) celému filmovému svetu, že vie, ako správne pracovať s diabolskou atmosférou.

 

 

Heslom tohto článku by mohlo byť "filmových spracovaní je mnoho, tých skutočne kvalitných už však pomenej". Preto každý filmový nadšenec, ktorý má záujem o naozaj pohlcujúci a dobre natočený horor verí, že sa raz dočkáme ešte aspoň jedného či dvoch odvážlivcov, ktorí ak už z Lovecrafta nemienia čerpať natoľko, že natočia priamu adaptáciu, aspoň sa jeho dielami inšpirujú. O naozaj lákavú adaptáciu sa mal dokonca pokúsiť aj talentovaný Guillermo del Toro (Hellboy, Blade 2, Faunov Labyrint), ktorý je odmalička veľkým Lovecraftovým fanúšikom. At the Mountains of Madness mal byť pod Guillermovým dozor natočený v roku 2018.

 

Príbehovo sme sa ako v prípade The Thing mali pozrieť do nepreskúmaného antarktického prostredia minulého storočia, kde sa skupina bádateľov dostane do stretu s niečim, čo ľudská myseľ nedokáže jednoducho pochopiť. S niečim, čo nepochádza z našej planéty. Od projektu však nakoniec upadlo, a tak sa ho možno nikdy ani nedočkáme. Aké sú vaše skúsenosti s H.P. Lovecraftom? Radíte sa k jeho skalným fanúšikom, prečítali ste aspoň niektorú z kníh? Alebo je pre vás jeho meno novinkou? A ktorý z filmov vás najviac zaujal?

Vyjadri svoj názor na článok
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Odpad! Menej takýchto článkov
Super! Viac takýchto článkov
Povedz nám, prečo sa ti článok nepáči:
Ďakujeme za tvoj názor!
Pomáha nám a autorom pri skvalitňovaní obsahu na stránke.
návrat hore Zdroj: www.hplovecraft.comFoto: avclub.com, Universal Pictures, HBO
Zobraziť 2 komentáre
Diskusia
Diskusia je len pre prihlásených
2 komentáre
Zoradiť komentáre podľa obľúbenosti času pridania
avatar
Fantomas_116. máj 2017, 22:08

Som fanúšikom tvorcu, resp. filmových adaptácií. Najlepší jednoznačne The Thing, potom nasleduje In the Mouth of Madness.
Call of Cthulhu fenomén je nevyčerpateľná inšpirácia hlavne pre počítačové hry a výtvarné spracovania celkovo. No musím si pozrieť tie novšie filmy The Whisperer in Darkness a The Call of Cthulhu z r. 2005. Díky za článok. Dúfam, že sa dopracujem aj ku knihám.

4 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
Jakub P16. máj 2017, 23:42

Rado sa stalo.

6 Odpovedať · Nahlásiť
Najčítanejšie na webe
48 hodín / 7 dní / 30 dní