Letná sezóna blockbusterov sa rozbieha na plné obrátky a po komiksových Guardians of the Galaxy či hororovom pokračovaní Scottovej série Aliena s titulkom Covenant sme sa dočkali aj piateho spracovania Pirátov Karibiku. Tí boli natočení pod taktovkou nórskej dvojice Espen Sandberg a Joachim Rønning (Kon-Tiki), ktorí dokázali po šiestich rokoch od premiéry štvrtého filmu navodiť poriadnu dávku nostalgie a spomienok na predošlé dobrodružstvá Jacka a jeho pirátskej posádky. Očakávania boli veľké a viacerí z vás si zrejme kládli otázky, či má zmysel rozširovať príbeh ďalej vo forme akejsi ságy, alebo to po nevýraznej štvorke nadobro zabaliť. Nesie sa piata časť v štýle slabšej štvrtej snímky alebo sa séria opäť kvalitatívne vrátila ku svojim koreňom a ponúkla nezabudnuteľnú filmovú jazdu?

 

Na začiatku dejovej línie sa opäť stretávame s hrdinom Jackom Sparrowom, ktorý má už svoje najlepšie pirátske dni za sebou a je celkom na mizine. Medzitým z Diablovho trojuholníka kdesi na mori unikne nebezpečný kapitán Salazar snažiaci sa splniť si svoju životnú túžbu - zabiť všetkých pirátov vrátane Jacka a ovládnuť moria. Na jeho zastavenie je potrebný Poseidonov trojzubec ležiaci na mieste, ktoré ani nie je na mapách, a tak sa musí náš hrdina spojiť so svojou posádkou a astronómkou Carinou či synom Willa Turnera menom Henry, aby ho dokázal nájsť a využiť jeho nepredstaviteľnú moc. Cestu im však skríži obrovské množstvo problémov a budú mať čo robiť, aby unikli zo spárov krutého Salazara.

 

Plávajú Piráti Karibiku na vlnách pôvodnej trilógie alebo zablúdili do vôd prehnaných vizuálnych efektov, nelogickosti a priemernosti?

 

Už v úvodných sekundách snímky sa stretávame s hlavnou myšlienkou, ktorá nám jednoznačne nastolí, kam sa bude príbeh posúvať ďalej. Zatiaľ, čo sa to ako celok postupne uberá smerom dopredu, divák je zaplavený značne veľkou porciou príležitostných hlášok a zaujímavých sekvencií pripomínajúcich staré dobré časy z režisérskeho rukopisu Gorea Verbinskeho a jeho pôvodnej trilógie. Tempo sa zdá byť pomerne rýchle, no kým sa všetci zhromaždia a po vysporiadaní sa s vlastnými problémami vyplávajú na more, ubehne nejaký ten čas.

 

Stretávame sa totiž s novými postavami, ktorých príbeh nepoznáme, avšak Henry aj Carina pôsobia sympaticky a kradnú si pre seba značnú časť stopáže. Postupne pribúdajú aj starí známi hrdinovia, a to dokonca aj Barbossova opička. Na jednu stranu sa na stret známych tvárí veľmi dobre pozerá, avšak divák môže mať pocit, že sa na plátne mihá príliš veľa postáv, pričom každá z nich má svoje vlastné dejové linky.

 

Plávajú Piráti Karibiku na vlnách pôvodnej trilógie alebo zablúdili do vôd prehnaných vizuálnych efektov, nelogickosti a priemernosti?

 

Scénáristicky je kostra snímky vystavaná podľa rukopisu z predošlých filmov, no tentokrát sa tvorcovia viac zamerali na faktor zábavy a akcie, ktoré sú vtesnané do príjemnej dvojhodinovej stopáže, a to aj na úkor kvality. Okrem toho uvidíte na vlastné oči, odkiaľ prišiel Jack k svojmu klobúku, kompasu či doplnkom a spoznáte nové mýty o pirátoch. Čo mne osobne chýbalo, bolo vykreslenie napätia alebo tajomna, aké bolo vygradované pri Davy Jonesovi. Rovnako tak filmu chýbal poriadny zvrat či atmosférické scény, ktoré sa divákovi vryjú do hlavy a ostanú ešte dlhú chvíľu rezonovať - konkrétne pasáže podobné plavbe na koniec sveta, zelený záblesk či scény s Krakenom. Piráti sú však nabití akciou a je to pekelná jazda. Tvorcovia si však mohli odpustiť pár do očí bijúcich absurdností, ktoré často v spojitosti s nadmerným použitím vizuálnych efektov nepôsobili veľmi príjemne.

 

Piráti boli drahí a je to vidieť azda na každom jednom zábere. Od vizuálne úchvatných lokácií až po atraktívne súboje či už na lodi alebo na súši, je všetko vyšperkované do najmenšieho detailu a veľkolepé finále tento fakt len podčiarkuje. Otázne je, či v dobrom alebo zlom zmysle. Záporák Salazar robí po celý čas poriadny neporiadok a on sám spoločne s jeho bandou námorníkov vyzerá jednoducho skvelo. Veľmi by jeho brutalite pomohol R-kový rating, keďže je takmer stelesnením samotnej smrti. Pravdou je, že v divákovi vôbec nebudí akýsi strach. Skvelú prácu odviedli aj herci, pričom herecký výkon Kayi Scodelario patrí medzi to najlepšie a Johnny Depp je už klasicky kategória sama o sebe. Nemá veľmi čo hrať, keďže jeho jedinou úlohou je vyzerať vtipne.  Kiežby len Javier Bardem dostal viac priestoru a dozvedeli sme sa viac o samotnom trojzubci, ktorého mytologická časť nie je takmer vôbec vysvetlená.

 

Plávajú Piráti Karibiku na vlnách pôvodnej trilógie alebo zablúdili do vôd prehnaných vizuálnych efektov, nelogickosti a priemernosti?

 

Piaty diel je nabitý akciou a vracia sa ku koreňom ságy, a preto naň bežte a užite si ho na veľkom plátne. Po hudobnej stránke to síce nie je to pravé a soundtrack vám v hlave neostane, avšak započujete sa aj do známych motívov. Aby som to zhrnul, séria Pirátov Karibiku je zakončená dôstojne, hoci ja osobne by som sa ďalším dielom nebránil. Tvorcovia si toho sú však vedomí a možno je predsa len už čas zakončiť to teraz a zakončiť to správne. Finále samotné je sladké a poteší každého fanúšika. A čo vy viete, možno sa budete chcieť rozlúčiť so ságou presne takto, aj keď potitulková scéna na samom závere hovorí niečo iné. 7/10

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Ohodnoť článok
81