Občianska voja v Juhoslávii bola jedným z najkrvavejších konfliktov posledných desaťročí na území Európy. Práve do tohto prostredia nás prenáša dej filmu Zem nikoho (Ničija zemlja). V ňom môžeme sledovať osudy dvoch vojakov, bojujúcich v občianskej vojne v roku 1993. Film vznikol v koprodukcii bosniansko-hercegovských, francúzskych, talianskych a slovinských tvorcov a v roku 2001 si odniesol Oscara za najlepší zahraničný film. Ako zaujímavosť môžeme ešte spomenúť to, že išlo o režisérsky a scenáristický debut režiséra Danisa Tanovića, ktorý bol vo svete prijatý veľmi pozitívne a pri výhre Oscara v tomto roku porazil napríklad aj Améliu z Montmartu. Napriek tomu ide o takmer neznáme dielo. Je to však právom?

 

Dvaja znepriatelení vojaci uväznení v zákope hľadajú cestu, ako sa dostať domov zo zeme nikoho

 

Dvaja vojaci sa kvôli súhre rôznych okolností dostanú do zákopov medzi srbskou a bosnianskou armádou na územie nikoho, z ktorého neexistuje jednoduchá cesta von. Na jednej strane stojí starý ostrieľaný bosniansky vojak Čiki a na strane druhej mladý a neskúsený srb Nino. Obaja z nich za celý vzniknutý konflikt vinia druhú stranu a nedokážu nájsť spoločnú reč. Práve z dôvodu rozdielnych pohľadov oboch hlavných predstaviteľov je medzi nimi zrejmá veľká nevraživosť, vyjadrujúca nezmyselnosť celej vojny. Samotný film však nie je klasickou vojnovou drámou, ale akousi dramatickou tragikomédiou, obsahujúcou veľké množstvo situačných vtipných narážok.

 

Taktiež v ňom v porovnaní s inými podobnými filmami chýbajú akčné scény, výbuchy a litre krvi. Snímka ťaží prevažne zo scenáru a dialógov hlavných postáv. Tie sa postupom času začnú zbližovať a zisťujú, že ak sa chcú z tejto situácie dostať, budú musieť začať spolupracovať. Okrem nich sa však v zákope nachádza ešte ďalší zranený vojak, ktorý snahu o bezpečný odchod ešte viac skomplikuje. 

 

Dvaja znepriatelení vojaci uväznení v zákope hľadajú cestu, ako sa dostať domov zo zeme nikoho

 

V záplave amerických vojnových snímok je komorný príbeh Nina a Čikiho príjemnou zmenou. Nenájdeme tu žiadne známe herecké tváre a ani námet z prostredi Bosny a Hercegoviny nie je u filmárov príliš obľúbený (jediný známejší film z tohto prostredia je zrejme Za nepriateľskou líniou s Owenom Wilsonom). Kto teda čaká klasickú vojnovú akciu, bude zrejme sklamaný. Ak však od filmu človek očakávate satirický príbeh, dostanete realistický a uveriteľný pohľad na tento konflikt. V snímke okrem samotnej kritiky násilia uvidíme aj narážky na bezcharakternosť médií hľadajúcich senzáciu (nakoniec ju aj dostanú), pre ktorú sú ochotné urobiť takmer čokoľvek či zbytočnosť, respektíve bezmocnosť mierových zložiek UNPROFOR v tomto období. V príbehu tiež môžeme vidieť reálne historické zábery a hlavných štátnych predstaviteľov z obdobia tohto konfilktu.

 

Dvaja znepriatelení vojaci uväznení v zákope hľadajú cestu, ako sa dostať domov zo zeme nikoho

 

Celá snímka sa nesie v relatívne uvoľnenom duchu (hlavne kvôli veľkému množstvu humorných scén a vtipných srbských hlášok) a necelých 100 minút stopáže ubehne aj vďaka čiernemu humoru naozaj rýchlo. Počas tejto doby si oboch hlavných hrdinov určite obľúbite a budete dúfať, že všetko dobre dopadne. Najväčším tromfom filmu je však až samotný záver, v ktorom sa veci odohrajú úplne inak, ako som pôvodne očakával. Koniec ešte raz podčiarkuje nezmyselnosť a zbytočnosť vojny, ako aj zbytočnú nenávisť medzi vojakmi. Z filmu teda vyplynie pekné ponaučenie a posledná scéna vo vás určite zanechá aj niečo viac ako väčšina iných snímok. 

Ohodnoť článok
7