Keď mal v roku 1995 premiéru Jumanji, bol z toho veľký hit. Triková CGI revolúcia sa po Jurskom parku naplno rozbehla a diváci boli zvedaví na podobné látky. Hlavne keď sa na plátne objavil Robin Williams, jedna z najväčších hviezd 90. rokov. Vo výsledku išlo o jemne nadpriemernú zábavu, na ktorú sa najmä mladšie ročníky pozerajú nostalgickou optikou ako na klasiku.

 

Pokračovanie Jumanji je zábavným dobrodružstvom, ale do histórie kinematografie sa nezapíše (Recenzia)

 

Medzitým sa vo svete aj filmovom priemysle mnohé udialo. Tematicky podobná Zathura prešumela, počítačové triky sa stali samozrejmosťou, Robin Williams už nie je medzi nami a v Hollywoode sa každý rok pokúšajú oživovať kedysi populárne značky. Toto kriesenie väčšinou dopadne strašne (Krotitelia duchov), niekedy sa kvalitatívne zadarí (Blade Runner) a občas ide o veľmi slušný priemer, ktorý nerobí originálu hanbu, ale nemôže spoliehať na nostalgiu (Karate Kid). Je tak relatívne potešujúce, že nové Jumanji má najbližšie k poslednému menovanému a nie je žiadnou prehrou. Zázrak sa však nestal a nič zásadné sa neurodilo.

 

Nebezpečná hra sa z doskovej verzie pretransformovala na videohru 90. rokov. Tú objavia štyria rozdielni teenageri a po jej zapojení sa objavia priamo v nej. V telách svojich avatarov musia vyriešiť hádanky, prežiť rôzne nástrahy a pritom si odniesť nejaké ponaučenie. Proste klasika. Zábava je najmä v tom, že ich videoherné alter egá sú úplným opakom ich skutočných charakterov a platia tu iné pravidlá, než v skutočnom svete. Dobrodružstvo sa môže začať.

 

Pokračovanie Jumanji je zábavným dobrodružstvom, ale do histórie kinematografie sa nezapíše (Recenzia)

 

Jumanji: Vitajte v džungli dokáže milo prekvapiť. Dej ubieha veľmi svižne, postavy sú sympatické a viac než o komédiu ide o poctivý dobrodružný film. Potešujúce sú takisto nastolené pravidlá. Vzhľadom na to, že sa naši hrdinovia vyskytujú v počítačovej hre, tak pre nich platia pravidlá, aké poznáme z tejto zábavy. Majú tak viac životov, každý z nich má špecifické schopnosti a príbeh sa odvíja pomocou rôznych levelov. Nie je to ani zďaleka tak štýlové, ako napríklad Scott Pilgrim, ale mnohé z týchto vecí vyčarujú pobavený úsmev. 

 

Pomáha takisto obsadenie. Narozdiel od podobných látok si tu totiž herci svoj honorár museli naozaj zaslúžiť. Skutočne im veríme, že v telách dospelákov sú teenageri a napríklad šprt Dwayna Johnsona je niečo, čo by sme od tejto hory svalov naozaj nečakali. Vyložene lahôdkový je však Jack Black. Jeho kreácia teenagerskej pipiny je občas ´priam dokonalá. A je prekvapivé, že netlačí na pílu tak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

 

Za toho otravného je tu tak tradične Kevin Hart. Ani pri ňom však človek nemá celý čas pocit, že by ho najradšej nechal udupať nosorožcami. Najmenej hviezdny článok, Karen Gillan, je takisto dostatočne hot, aby pobavila najmä mužskú časť publika. Ku cti tvorcov takisto slúži, že až na na pár pomrknutí sa nesnažia viesť na nostalgickej vlne, ale vytvorili film, ktorý stojí čisto na svojich nohách.

 

Pokračovanie Jumanji je zábavným dobrodružstvom, ale do histórie kinematografie sa nezapíše (Recenzia)

 

Máme tu teda slušne vymyslený svet, zábavné postavy a dobrých hercov. Prečo teda tento počin nie je úžasný, ale iba veľmi fajn? Pretože také sú aj jeho dielčie aspekty. Kamera nedokáže prostredie stopercentne predať, hudba by si zaslúžila vzletejšie motívy, samotný príbeh je zbierkou tých najprevarenejších klišé a triky takisto nepatria k najvyššej lige. Navyše, Jake Kasdan má za sebou zatiaľ iba nízkorozpočtové komédie a prvýkrát sa stretáva s filmom podobných parametrov. Nestíha síce nudiť, ale bohužiaľ ani nadchnúť.

 

Vizuálne a formálne je potenciál až trestuhodne nevyužitý. Aby sme sa nepochopili zle, tak všetko je remeselne tradične na kvalitnej Hollywoodskej úrovni, ale táto tematika si zaslúžila niečo nadupanejšie. Občas mi pri sledovaní napadlo akoby to celé dopadlo, keby bol na režisérskej stoličke niekto, kto zvláda namiešať koktejl dobrodružstva, humoru a dychberúcej audiovizuálnej stránky s väčším prehľadom. Napríklad Gore Verbinski alebo Stephen Sommers. 

 

Pokračovanie Jumanji je zábavným dobrodružstvom, ale do histórie kinematografie sa nezapíše (Recenzia)

 

Pokračovanie Jumanji nie je katastrofou, ako sa mnohí z vás obávali. Je to slušný blockbuster, ktorý bez ujmy na zdraví prežijete, ale za dva týždne si na neho ani nespomeniete. Keby išlo o adaptáciu existujúcej videohry, bola by táto snímka vrcholom týchto prerábok. Treba iba vypnúť mozog, pohodlne sa usadiť a zložiť nostalgické okuliare. Eskapády Robina Williamsa boli totiž určite zábavnejšie, ale nie zas o toľko. 6,5/10

 

Ohodnoť článok
17